Trump sa v Davose vzoprel globalizátorom

· Čas čítania: 2 min.
foto: archív

Už v polovici januára sa do švajčiarskeho Davosu začali zbiehať zástupcovia nadnárodných finančných a podnikateľských kruhov, aby s predstaviteľmi desiatok štátov sveta a početných medzinárodných organizácií predebatovali problematiku ďalšieho vývoja hospodárskeho a spoločenského diania.

World Economic Forum – Svetové hospodárske fórum, slávilo jubilejné 50. výročie svojho založenia vo veľkom štýle. Programová šnúra sa rozvinula 14. januára a ťahala sa desať dní. Z troch tisícok registrovaných účastníkov vystúpila takmer tretina (829) na prednáškach, debatách, sympóziách a iných podujatiach. V podstate bilancovali plnenie integračných zámerov vyplývajúcich z dlhodobých globalizačných projektov.

Mekka globalizátorov
Medzi dávnejších strojcov budovania globálnej riadiacej pyramídy patril aj otec zakladateľa davoského fóra Klausa Schwaba. Bol továrnikom v hornošvábskom meste Ravensburgu a patril medzi priateľov Ludwiga Erharda, západonemeckého ministra hospodárstva (1949 – 1963) a kancelára (1963 – 1966). Tento legendárny ekonóm s neodmysliteľnou cigarou v ústach si vyslúžil povesť otca nemeckého hospodárskeho zázraku. Západonemecký hospodársky zázrak z 50. a 60. rokov mal vo svetovej ekonomike historickú obdobu v Japonsku, kam podobne ako do západnej Európy tiekli mohutné investície angloamerického kapitálu. Neboli altruisticky žičlivé a nepomáhali obnovovať hospodársku výkonnosť oboch porazených mocností preto, aby v nich zavládol sociálny zmier a pracujúci žili v blahobyte. Západná peňažná aristokracia – aby sme použili iné pomenovanie pre plutokraciu, postavila oba porazené národy späť na nohy z iného dôvodu. Nemci a Japonci mali mentalitu nadpriemernej pracovitosti, ktorá predurčovala ich krajiny k tomu, aby poslúžili ako piliere pripravovanej globalizačnej integrácie. Západné Nemecko sa mohlo svižne vzmáhať pod americkou okupačnou správou na európskom konci eurázijskej pevniny a Japonsko
na jej východnom okraji. Krajina vychádzajúceho slnka a jej pološtátne korporácie formovali integrálnu výrobno-obchodnú subdodávateľskú sieť po celej východnej Ázii. Západné Nemecko a jeho koncerny pod dozorom finančných klanov z New Yorku a londýnskeho City vytvárali hospodársky priestor, ktorý dostal neskôr pomenovanie európsky, v západnej Európe. Po páde železnej opony okamžite expandoval na východ starého svetadielu. Zjednotené Nemecko delegovalo riadenie európskej integrácie Bruselu, ktorý následne vystupoval na davoských fórach v makroekonomických otázkach ako koordinačné centrum európskeho krídla globálnych integračných postupov.

Patrik Sloboda

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

[plsc_button url=“http://bit.ly/podporit-zemavek“ target=“_blank“ color=“red“ style=“flat“ radius=“semiround“ size=“lg“]CHCEM PODPORIŤ[/plsc_button]

 

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár