Kto si myslel, že keď po druhýkrát a naposledy zvolený americký prezident D.Trump nespomenul v inauguračnom prejave aj Európu, že presadzovaná colná politika voči nej nás obíde? Všetci vieme, že EÚ má voči USA plusovú zahranično-obchodnú bilanciu, čo on pokladá za „obeť“ jeho colne politiky. V pondelok 10.2. však oznámil, že na dovoz ocele a hliníka do USA budú platiť až 25 percentné clá pre neho z pochopiteľného dôvodu a síce, že aj EÚ „zneužíva“ jeho krajinu do ktorej veľa vyváža a málo nakupuje, čo ale podľa platobnej bilancie je pravda. Či k tomu aj skutočne dôjde nebudeme špekulovať, keď vieme, že clá boli vyhlásené aj voči Kanade, ktoré sa už presunuli na neskoršie z dôvodu ktorý nepoznáme. Terajšie clá na oceľ a hliník pre všetkých čo tieto suroviny dovážajú do USA nadobudnú až 12. marca účinnosť a dovtedy sa môže stať všeličo, predovšetkým, či Európa bude schopná niečo ponuknúť trebárs väčšie objemy skvapalneného plynu, alebo sa „zasekneme“ odvetnými colnými sadzbami.
Na reakciu Európskej komisie budeme zvedaví
V tejto súvislosti treba povedať, že USA nie je sebestačné v potrebe oceli a ešte horšia situácia je v potrebe hliníka, ktorý v objeme až 80 percent dováža z Kanady. Iná vec však je, či zavedené clo nemá ochrániť domáci hutnícky priemysel vo zvýšení konkurencieschopnosti druhá vec však je že drahšie dovozy oboch surovín určite zvýšia americká infláciu s následným dopadom na menovú poitiku americkej centrálnej banky. Američania sú totiž zvyknutí nakupovať viacero potrieb z lacnejšieho dovozu a tak môže sa stať, že clo vyvolá aj negatívnu reakciu. O tom, že clá dopadnú najviac na Slovensko, sa vo všeobecnosti vie z dôvodu, že poklesne predaj našich automobilov, čo znamená niekoľko 100 miliónov eur strata exportu a čo sa týka zamestnanosti tak v automobilovom sektore pracuje u nás okolo až 70 tisíc zamestnancov. Potom musíme navždy zabudnúť na zníženie deficitov vo verejných rozpočtov, budeme riešiť úplne iné veci. A to ešte nevieme aké negatívne dopady nás budú čakať v súvislosti s očakávaným ukončením aj Rusko-ukrajinského konfliktu, ktorý pre Európu môže dopadnúť všelijako.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.