Turecké volanie po treste smrti

· Čas čítania: 4 min.

Opätovné zavedenie trestu smrti sa do verejnej diskusie v Turecku dostalo zo dňa na deň, po udalostiach z 15. júla tohto roku. Možno je to jeden z manévrov ako zamestnať prostý ľud niečím iným ako zahraničnopolitickým dianím, kde si Erdoğan presadzuje svoju zvrchovanosť v regióne. Na svojich mítingoch je totiž neustále burcovaný davom a ich plagátmi so sloganom “Chceme trest smrti”. On túto výzvu berie vážne a opätuje prísľubom, že presvedčí parlament, aby sa ho čoskoro Turecko dočkalo. Nie je to on predsa, ktorý o to žiada, je to vraj vôľa ľudu.

Pripomeňme si históriu tohto trestu v tureckom súdnictve. Od roku 1920 až do 1984 bol trest smrti súčasťou tureckého trestného práva a v tomto období bolo popravených verejne 712 odsúdených, z toho 15 žien. No číslo neoficiálne popravených, bez súhlasu parlamentu, sa odhaduje na odstrašujúcich 1 500 až 2 000 popravených, ktorých odsúdil tzv. Nezávislý súd, zriadený na vydávanie rozsudkov v prípade popravy vojnových zločincov v čase Tureckej vojny za oslobodenie (1920-1927).

Vykonanie trestu podľa legálnej procedúry nariadil vždy parlament, ktorému žiadosť podstúpil Najvyšší súd. Tehotné ženy až do pôrodu a mentálne nespôsobilé osoby nemohli byť popravené. Obmedzený bol aj vek na 18 až 65 rokov. Do roku 1965 sa verejné popravy vykonávali v Istanbule na námestí Sultanahmet a v Ankare na Samanpazarı. Potom už boli vykonávané tajne vo väzniciach, vždy pred východom slnka.

V čase zrušenie trestu de facto, nie však legislatívne, v roku 1984 bolo 500 prípadov trestu smrti okamžite zmenených na doživotné väzenie. Až v roku 1999 zadržanie kurdského vodcu teroristickej PKK Abdullaha Öcalana a vydanie jeho osoby tureckým súdom vyvolalo búrlivú polemiku o jeho poprave. Vtedajšia vláda Bülenta Ecevita musela urobit neľahké rozhodnutie. V jeho koalícii bol silný tlak zo strany MHP a Devleta Bahçeliho, aby Öcalan bol popravený, no vláda mala veľké obavy z kurdskej mobilizácie na juhovýchode krajiny, ktorá by v prípade popravy neváhala s odvetou a krajinu by zaliala krv. Poprava bola nakoniec odložená a Turecko si mohlo vydýchnuť. Nič už potom nestálo v ceste, aby nástup AKP a Erdoğanovej éry mohol v kľude začať prístupové rokovania na integráciu do EU, čo potom urýchlilo aj vyňatie trestu smrti z tureckej ústavy 7. mája 2004 a 14. júla 2004 aj definitívne z tureckého trestno-právneho kódexu.

Po neúspešnom prevrate 15. júla 2016 sa obnovenie trestu smrti opäť dostalo na pretras, tentokrát z Erdoğanových úst zaznel prvý alarm, aby sa rozpútala vážna diskusia. Nikto však s určitosťou nevie, čo má Erdoğan za lubom, na čo mu tento trest bude slúžiť, aj keď sa oháňa veľkými rečami o tom, že keď vydajú Fethulláha Gülena z USA, tak bude prvý odsúdený. Prvé ohlasy hovoria, že jeho znovuzavedenie práve naopak znemožní vydanie Gülena, pretože USA ho popraviť určite nedá. Zatiaľ nie je ani celkom jasné, či oficiálna žiadosť na jeho vydanie bola podaná. Premiér Binali Yıldırıma 1. novembra tohto roku vystúpil v parlamente s výzvou o zaradenie trestu smrti do ústavy. Na zmenu by potreboval 367 hlasov z 550-členného parlamentu. Momentálne mu ako argument slúži júlový prevrat, ktorého opakovanie sa nevylučuje a práve trest smrti má byť účinný strašiak a znemožniť ešte tajne fungujúce sily či iné sekty, ktoré sú aktívne v krajine. Podpora návrhu už prišla od predsedu strany MHP Devleta Bahçeliho, ktorý sa nechal počuť, že „Keď AKP je už dnes na to pripravená, vedzte, že MHP už bola pripravená včera.“

Erdoğan však jasne neodpovedá na to, či trest smrti môže znovuotvoriť „nedoriešený“ prípad Öcalana, ktorý si v cele na tureckom ostrove Imrali odpykáva doživotný trest. Ak by sa totiž na pretras dostal práve on, kurdské sily by to len vítali. Teroristi bojujúci v horách sa neboja smrti a je im jedno či zomrie jeden alebo desať bojovníkov. Zomrieť pri odpálení bomby, zásahom z kalašnikova alebo v slučke takisto nehrá rolu. Pre nich je každý, ktorý zomrie za oslobodenie Kurdistanu hrdina. Preto je dnes veľmi pravdepodobné, že trest smrti by PKK využilo na svoju propagandu a podpora od Západu by prišla rýchlosťou blesku. To by možno urýchlilo konečné riešenie ich otázky a došlo by k vyhláseniu Kurdistanu napriek všetkým Erdoğanovým rečiam o jeho znemožnení. 

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár