Turecko opäť pred urnami

Tagged With: , , , , , Add Comment

Parlamentné a prezidentské voľby, ktoré Turecko očakávalo v roku 2019, sa predčasne uskutočnia 24. júna prekvapivo na návrh bývalej opozičnej strany MHP a jej lídra Devleta Bahçeliho. Ten po referende o prezidentskom systéme uzavrel totiž s Erdoğanom “dodatočnú” koalíciu a jeho niekdajšia ostrokritizujúca politika sa obrátila o 180 stupňov, čo ho stálo mnoho poslancov, ktorí vystúpili zo strany a prešli do novej, vytvorenej jeho bývalou straníckou rivalkou Meral Akşener.

Bahçeli sa rozhodol, že chce podiel z vládneho koryta a stal sa tak prenajatým podlizovačom na posilnenie vládnucej garnitúry, ktorej od posledných volieb výrazne klesol voličský potenciál. Keďže v politike náhoda je utópiou a princípy platia, len kým prinášajú zisk, tak ani Bahçeliho pokrytectvo nestačilo na to, aby od Erdoğana získal rovnaký podiel vo vládnucich rezortoch, kde by dosadil svojich ľudí. Nič zásadné sa nezmenilo a čerpanie z vládneho koryta nebolo pre MHP postačujúce. Medzitým ekonomická kríza už prerazila všetky Erdoğanové blafovacie opatrenia a kormidlo lode sa týmto dvom už dávno vymklo spod kontroly.

Vyhlásenie predčasných volieb sa ukázalo ako jediné riešenie. Pozornosť sa tak na čas aspoň sústredí na predovolebnú kampaň a rivalitu lídrov a zahraničná politika, vývoj v Sýrii a Erdoğanove vojenské aktivity, ktoré prinášali tureckým rodinám veľa obetí, zmiznú z tlače a z aktuálneho diania na platforme sociálnych sietí.

Začiatkom mája, ked sa voľby vyhlásili, bol devízový kurz dolára 4,00 TL/USD, v priebehu 2 týždňov vyskočil na 4,50 TL/USD a koncom mesiaca prekročil hranicu 4,80 TL/USD. Erdoğan je pochopiteľne v úzkych, pretože nešťastnou márnivou a megalománskou politikou zadĺžil krajinu na 480 miliárd USD! Erdoğana teraz musí trápiť, ako zaplatí tohtoročnú splátku, a preto pravidelne zvyšuje príjmy do štátnej pokladnice rastúcimi cenami. Voľby však tento kurz trochu pribrzdili, pretože na voliča by to malo negatívny dopad. Namiesto toho sa vybral ku kráľovne Elizabeth II. prosíkať o pomoc. Tá prislúbila ďalší dlh v hodnote 100 miliárd USD s tým, že Erdoğan je ochotný obetovať Veľkej Británii Severný Cyprus. Fámy o tejto dohode rezonujú síce v médiách, no ukáže sa až po voľbách, ktorá loby pomohla komu k víťazstvu. Rovnako aj nákup zlata v Británii mal vraj pomôcť k pribrzdeniu rastu dolára. Momentálne je stabilizovaný na hranici 4,50 TL/USD.

Turecko za 16 rokov Erdoğanovej vlády sa stalo krajinou bezpodmienečne závislou na úveroch zo zahraničia a prežíva vďaka neustále rastúcemu dolárovému dlhu. Jeho nehospodárne utrácanie na megalomanské projekty ako sú výstavby istanbulských mostov, tretieho letiska a gigantických metropolitných nemocníc; nerátajúc ročné náklady na Erdoğanov prezidentský palác Ak Saray a jeho príšlušenstvo, činilo v roku 2016 necelých 300 mil. USD. Táto suma je len odhadom, keďže jeho útraty ďaleko presahujú pridelené sumy zo štátneho rozpočtu a za minulý rok sa skutočné výdaje už zatajili.

Vládna AKP však stále razí politiku “rýchleho ekonimického rastu”, čo je hlavným heslom jej propagandy aj teraz, pred voľbami. Prvoplánová metropolitná výstavba a naoko vylepšená infraštruktúra mení prirodzene kvalitu života v meste. Tieto faktory sú však ekonomickou bublinou, tzv. hormonálne nadopovaný rast, ako hovorí politický analytik Erol Mütercimler. Krajina je na tom totiž horšie ako pred rokom 2002, kedy Erdoğan vyhral prvé parlamentné voľby, aj to vďaka vtedajšej ekonomickej kríze, ktorá zosadila vládu Bülenta Ecevita (devalvácia dosiahla až úroveň 50%).

V minulosti sa potvrdilo, že každý ekonomický kolaps prináša novú politickú garnitúru, pretože to je jediný faktor, ktorý rozhodne. Rovnako ako nábožensky motivovaná politika, ktorej terčom je potlačenie práv a slobôd iných vyznaní. Zahraničná politika je paradoxne, v akýchkoľvek voľbách, vždy neúčinným faktorom na ovplyvnenie voliča. V roku 1946 padla vláda Recepa Pekera (devalvácia 53%), v 1970 odišiel Süleyman Demirel pri devalvácii 40% a v 1994 aj Tansu Çiler s 50% devalváciou. Čaká to aj Erdoğana?

Zdá sa, že aj v týchto voľbách to bude o ekonomike. Pretože domáca výroba zaznamenala rapídny pokles. V médiach sa už dlho pretriasa osud fabrík na výrobu cukru z cukrovej repy. Ich likvidácia má vážny dopad na nezamestnosť v regiónoch. Len časť z nich sa má ponechať, pretože s vládnym súhlasom sa majú preorientovať na výrobu glukózového cukru z kukurice, čo spôsobilo doslova hystériu medzi zdravotníkmi a obyvateľstvom vôbec. Táto pohroma umelého cukru, ako vedomého ničenia zdravej výživy obyvateľstva, nenechala nikoho indiferentným. Verejné protesty a kampaň na socálnych sieťach pokračujú. Celkovo poľnohospodársky sektor je vo vážnej kríze a počet zbankrotovaných roľníkov a družstiev každým dňom rastie.

Erol Mütercimler otvorene hodnotí súčasný stav ako tlak nadnárodných korporácii, ktoré prinútili aj tureckú vládu podpísať rôzne protokoly o voľnom obchode s potravinami a povinnom dovoze skoro už všetkých základných potravín, čím úmyselne útočia na domácu výrobu a tureckú ekonomiku tlačia do kolapsu. Pretože len vtedy je krajina schopná celý proces zakončiť v chaotickej občianskej vojne. A práve toto je cieľom politiky USA.

Bývalá reportérka pre CNN a veľmi úspešná politická dokumentaristka Banu Avar pridáva: Pri 3. svetovej vojne zohrávajú dôležitú úlohu tzv. súkromné komandá alebo vojensky vybavené akadémie ako sú “Blackwater Academy” a “White Helmets”, ktorých zastrešujúcou úlohou je pomoc a záchrana vo vojnou postihnutých oblastiach, no v skutočnosti sú to práve ony, ktoré pripravujú pôdu pomocou svojej špionážnej služby na miestne separácie a rozbíjanie veľkých štátov na menšie. Ich ročný rozpočet financovaný z USA je 22,5 miliárd USD. Len 500 milónov vraj stačí na to, aby sa podarilo z krajiny vytvoriť federáciu, ktorá je ľahšie ovládateľná, podľa predstáv o fungovaní NWO – Nového svetového poriadku. Nespočetné federácie sú ideálnym politickým usporiadaním sveta. Na menšie vojny stačí použiť náboženskú nenávisť, čo v regióne Blízkeho východu platí dvojnásobne. Podľa zámerov USA si aj Turecko má v tejto vojne zašpiniť ruky. Po boku USA je “spojencom”, ktorého treba do konflitku v Sýrii bezpodmienečne zaangažovať.

Prečo táto stratégia? Hrozbou pre USA a západný svet je Čína a jej expandujúca ekonomická sila. Tzv. Nová hodvábna cesta je to, čomu sa USA snažia zabrániť. Čína si razí svoju cestu na západ, čo jej umožní len priechod cez Irán – Sýriu – Turecko. Do EÚ potrebuje dopravovať svoj tovar a tak hrozí, že ochromí hegemóniu USA. Paralyzovať tento priechod je možné len novým zriadením v Eurázii.

Zdá sa, že Erdoğan je síce nespoľahlivým partnerom na tento plán, no momentálne mocnosti nemajú na výber. V kuloároch sa hovorí o vysokých úplatkoch, ktoré majú garantovať, že Erdoğan bude spolupracovať a nebude im nič stáť v ceste. Podľa toho mal Erdoğan dostať cez 3 americké banky dokopy 200 miliárd USD, aby neuzatváral žiaden pakt s Východom. Peniaze boli vraj pretransferované cez ich banky v Katare, Singapure a Malajzii, tvrdí Avar.

V týchto voľbách sa potrebuje Erdoğan uistiť, že získaním prezidentského systému sa tieto plány môžu začať realizovať. Karty sú rozdané. Opoziční kandidáti sa agilne snažia poukázať na ekonomickú krízu, ktorá Turecko po voľbách čaká. Ak Erdoğan vyhrá, podľa Abdülatif Şenera to bude vyzerať asi takto: Bez toho, aby prijal akékoľvek opatrenia a zmenil zákon, turecká ekonomika bude na pokraji bankrotu. Dolár bude rásť a súkromný sektor prestane investovať. Vývoz klesne na nulu a nebudú financie ani na dovoz. Jeho politika sa nezmenila za 16 rokov, prečo by ju mu mal meniť teraz? Chudobný si bude naďalej uťahovať opasok a bohatý bohatnúť. Preto akákoľvek sústredená moc nevyrieši nič, naopak len prehĺbi rozdiely do neznesiteľných rozmerov.

Podľa posledných predvolebných prieskumov síce nastal výrazný pokles Erdoğanovho voličského potenciálu, no predpokladá sa, že v prvom kole získa 43 – 45%. To by garantovalo druhé kolo, ktoré bude 8. júla. Tam už výsledok bude neistý. Silného partnera sa podarilo nasadiť opozičnej CHP, ktorá podporila kandidatúru svojho dlhoročného poslanca Muharrema İnceho. Ten sa veľmi poctivo pripravuje na svoje mítingy a húževnato pracuje na prejavoch, ktoré majú veľmi dobrú sledovanosť a budia záujem hlavne nerozhodného voliča. Jeho potenciál hlasov sa pohybuje na hranici 25%. Jeho protikandidátom, ale v konečnom dôsledku aj partnerom je Meral Akşener, z novovytvorejnej opozičnej strany Iyi Parti. Ešte pred vyhlásením predčasných volieb bola Akşener jediným protikandidátom Erdoğana v prezidentských voľbách, ktoré mali byť budúci rok. Opozičné strany sa však rozhodli každá pre svojho kandidáta, čo automaticky opozičné hlasy rozdeľuje a Erdoğanovi to pochopiteľne nahráva. Ďalším kandidátom je predseda kurdskej strany HDP Selahattin Demirtaş, t.č. vo väzení. Ten by mal dostať 10 – 12%. Svoju kandidatúru riadi paradoxne odtiaľ. Opozičné strany agitujú za jeho prepustenie, keďže si sľubujú, že jeho volič v druhom kole podporí jedného z ich kandidátov, ktorý sa dostane do boja s Erdoğanom. Zaujímavým kandidátom je predseda Saadet strany (konzervatívna, nábožensky orientovaná strana) Temel Karamollaoğlu, ktorý výrazne kritizuje Erdoğanovu politiku a svojím vystupovaním jednoznačne spolupracuje s opozíciou. Jeho voličský potenciál nie je vysoký, cca 5 – 7%, no podľa odhadov sa práve jeho volič prikloní na stranu Erdoğana, keďže ten mu je zmýšľaním a hodnotami bližši ako laicky orientovaný İnce či Akşener.

Ak sa tieto čísla výrazne nezmenia, Erdoğanov triumf je v druhom kole zaručený. Všetci opoziční kandidáti už vopred ohlásili, že po zvolení prejdú naspäť na parlamentný systém. Nevyhnutná bude opätovná zmena tureckej ústavy.

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Henrieta Dogrukol
Emócie hýbu svetom, určite viac ako rozum. V Turecku to platí dvojnásobne. Preto sa tu stále niečo deje. Či už na prvý pohľad ordinárne, no “a la turca” model čohokoľvek zaručene vždy prekvapí. A ja mám potom o čom písať…

Pridaj komentár

  & Časopis