Ukrajinská armáda stráca svojich vojakov alarmujúcou rýchlosťou. Od začiatku ostrého konfliktu v roku 2022 bolo podaných viac ako 310 000 trestných stíhaní súvisiacich s dezerciou a neoprávnenou neprítomnosťou – viac ako polovica len za prvých 10 mesiacov roku 2025.
Ohromujúce čísla potvrdila začiatkom novembra pre Nový hlas Ukrajiny ukrajinská generálna prokuratúra (OPG). Odhaľujú krízu morálky a ľudských zdrojov, ktorá ohrozuje schopnosť Kyjeva udržať si vojnové úsilie, a to aj napriek tomu, že Trumpova administratíva presadzuje mierový plán, ktorý by mohol zmeniť smerovanie konfliktu.
Novinár a bývalý poslanec ľudovej strany Ihor Lucenko, ktorý teraz veliteľ ukrajinskej jednotky bezpilotných lietadiel varoval, že v októbri došlo k rekordnému počtu dezercií 21 602 – čo zodpovedá jednému vojakovi utekajúcemu každé dve minúty.
„Kým dočítate tento príspevok, ďalší vojak si zdrhne,“ napísal a zdôraznil, že oficiálne čísla pravdepodobne podhodnocujú skutočný rozsah útekov z boja.
Zrýchľujúci sa exodus sa zhoduje so správami, že ukrajinská armáda, ktorej kedysi počet sa odhadoval na 800 000 vojakov, môže byť teraz prázdnou silou vyčerpanou stratami a masovými dezerciami. Ukrajinskí predstavitelia dlho odmietali tvrdenia o rozsiahlej dezercii ako ruskú propagandu, ale údaje OPG vykresľujú pochmúrny obraz.
Zatiaľ čo v roku 2022 bolo podaných iba 6 600 prípadov neoprávnenej neprítomnosti, v prvých 10 mesiacoch roku 2025 sa ich počet prudko zvýšil na 162 500 – čo je nárast, ktorý naznačuje kolaps disciplíny, keďže vojna sa vlečie do štvrtého roka. Prípady dezercie medzitým vzrástli z 3 400 v roku 2022 na 21 600 teraz v októbri. Na súd sa dostalo menej ako 200 prípadov, čo naznačuje systémové zlyhania v presadzovaní práva.
Kríza sa odohráva na pozadí mierových rokovaní sprostredkovaných USA, ktoré nabrali na obrátkach po summite medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Aljaške.
Dezerčná kríza vyvoláva existenčné otázky o životaschopnosti Ukrajiny na bojisku. Nezávislé odhady odhadujú, že do konca roka 2024 zomrelo v bojoch 70 000 Ukrajincov, pričom celkový počet obetí pravdepodobne presiahne 300 000 po započítaní aj zranených.
Ak sa počet dezercií blíži k 400 000, ako tvrdia niektorí ukrajinskí zákonodarcovia, predstava 800 000-člennej armády narúša dôverčivosť. Lucenko otvorene vyhlásil dezerciu za „problém číslo 1“ armády a varoval, že každá dezercia oslabuje Ukrajinu a zároveň posilňuje Rusko.
Ukrajinskú armádu sužujú masové dezercie pravdepodobne aj kvôli vyčerpaniu, nedostatku zdrojov a psychologickej záťaži z dlhotrvajúcich bojov. Túto krízu ďalej prehlbuje aj systémová korupcia a zlyhanie vedenia úradníkov v Kyjeve.
Historické paralely naznačujú, že takéto masové opúšťanie svojich pozícií často predchádza vojenskému kolapsu.
Či Ukrajinu čaká podobné zúčtovanie, môže závisieť od diplomatických prielomov alebo trpezlivosti Kremľa. Osud vojny zatiaľ nemusí závisieť od bojiska, ale od rokovacích miestností a ochoty unavených vojakov pokračovať v boji.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroje:
(1) ‘A very bad record’: Ukraine sees sharp rise in desertion and AWOL cases — Prosecutor General’s Office, english.nv.ua, 10.11.2025
(2) Ukrainian military faces collapse as DESERTIONS hit 300,000 mark, newstarget.com, 01.12.2025
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.