Ukrajna? Nečakaná hrozba – mafia!

Na úvod si povedzme, kam vojna na Ukrajine najnovšie dospela a potom to, čo z toho vyplýva pre nás.

V prvom rade je nehoráznosť, že Putin vyhlásil denacifikáciu Ukrajiny, ale neonacistický batalión Azov a aj Pravý sektor naďalej terorom ovládajú časti ukrajinského územia, takže obeťami ruskej agresie sú nakoniec nevinní civilisti. Tento krvavý rozpor má niekoľko vecných vysvetlení.

Obrnená kolóna, ako útočná formácia, je to najhoršie, čo môže armáda urobiť. Už sa o tom presvedčili Spojenci za II. svetovej vojny pri pokuse o dobytie holandského mesta Arnhem, kam v rámci operácie vôbec nedorazili. Je to preto, že celá mohutná sila kolóny sa redukuje na prvé dva obrnence, ktoré dnes ľahko zlikviduje lepšie vycvičený pešiak. A keď ich zlikviduje, celá kolóna stojí, a je tým pádom ešte zraniteľnejšia.

Rusi sú nepoučiteľní. Už v Afganistane narazili na problém udržania zásobovacích línií. Na Ukrajine sa to opakuje a tak celá kolóna stojí nie pre čelný odpor, ale pretože boli z boku napadnuté jej cisterny, ktoré tak ľahko horia. Takýto prepad opäť zvládne skupina lepšie vycvičených vojakov. Vraky sovietskych cisterien boli popri všetkých hlavných afganských cestných ťahoch. Na Ukrajine vliezli do rovnakej pasce. A už predsa vieme, že hrozivá kolóna smerujúca na Kyjev uviazla pre nedostatok paliva. V americkej armáde je na jediného vojaka v prvej línii až deväť vojakov logistickej podpory. To je v ruskej armáde vec neznáma. Ruský vojak je ponechaný často sám na seba, ako sa to stalo v Čečensku, kedy ich potravinové dávky boli rozkradnuté už v Moskve, a vojaci v poli sa živili fakticky okrádaním miestnych roľníkov.

Absurdné je aj načasovanie tejto akcie, kedy ruskí vojaci spotrebujú mimo bojovej činnosti veľkú časť energie už len na to, aby prežili v poľných podmienkach pri teplotách hlboko pod stupňom mrazu.

Útok tankami a obrnenými transportérmi na veľké obytné aglomerácie je už naozaj obludný nezmysel a vzhľadom k civilným obeťami číry zločin. Rusom asi nestačila príučka, keď po prvýkrát vstupovali do čečenského hlavného mesta Groznyj. Z 27 obrnených transportérov, ktoré prešli bez problémov ešte stále mierovým mestom, aby obsadili na pohľad mierumilovnú hlavnú železničnú stanicu, do pol hodiny ostal len jeden, čo sa zachránil. Žiadny tank, ani transportér, nedokáže strieľať vyššie, ako po prvé poschodia najbližších domov. Takže z druhého poschodia ho ľahko zlikviduje priemerne zručný vojak, ale aj civilista. Veď aj preto chorvátsky Vukovar (veľký ako jedna štvrť Kyjeva) dostal za balkánskych vojen prezývku „hrob tankov“. Dodnes je tam torzo jedného vystavené na námestí. K tomu si pripočítajme, že ruské tanky majú notoricky slabé miesto v tom, že pri zásahu protitankovou strelou exploduje nimi vezená munícia, čo robí z obrnenca v okamihu hromadu šrotu. A už sme ich od začiatku tejto Putinovej krvavej avantúry videli dosť…

Ruská armáda stratila moment prekvapenia, hybnosť, aj voľbu manévru. Každým dňom sa vyčerpáva v úlohe, ktorá nemá zmysel. Aj keby obsadila celú Ukrajinu (na čo nemajú šancu), nedokáže ju udržať. Vyčerpáva sa teda v úlohe, ktorá je nesplniteľná, neospravedlniteľná a neudržateľná. Následky sú hrozné – v spomínanom Vukovare boli viditeľné ešte aj 20 rokov po skončení bitvy, v ktorej na mesto dopadalo až 12 000 delostreleckých granátov a rakiet denne. Bola to najťažšia bitva odohrávajúca sa na európskom kontinente od skončenia II. svetovej vojny, Vukovar bolo prvé mesto od roku 1945, ktoré bolo kompletne zničené. Nestačilo memento Vukovaru? Ktoré ukrajinské mesto je teraz na rade?

Ale hlavne, obsadenie veľkých ukrajinských miest je Pyrrhovým „víťazstvom“. Ako vidíme na príklade Chersonu, ruská armáda, ktorá má sama problémy sa logisticky udržať v chode, nemá ako a čím spravovať toto mesto približne veľkosti Bratislavy. Pokojný odpor samosprávy je problém, ktorý nečakali, a nedokážu vyriešiť. A naháňať Zelenského po Kyjeve je už úplné šialenstvo. Takže jediné, čo Putin dosiahol bezo zvyšku je, že teraz sa už proti neonacistom na Ukrajine nikto nezmôže na kritiku, lebo sú z nich odrazu „obrancovia vlasti“, kritika Zelenského je nemožná, a politická opozícia na dlho umlčaná. Putinov šialený útok Ukrajincov fakticky zjednotil.

Do toho z Washingtonu podpichujú Zelenského, aby ešte o deň, a ešte o deň, a ešte o deň predlžoval katastrofálny materiálny rozklad vlastného štátu. Už si to vyskúšali na Saakašvilim (ktorý tým pádom prišiel o Južné Ostetsko a Abcházsko), nedávno na Pašinjanovi (ktorý vďaka podpichovaniu z Washingtonu prišiel o veľkú časť Náhorného Karabachu, aj vlastného územia), teraz je tou bábkou v rukách Globalizačnej kliky Zelenský. Takže Američania budú takto bojovať s Rusmi do posledného Ukrajinca…

A toto všetko ruskí generáli nevedia? Ale, isteže vedia. Lenže Putinove diktátorské maniere bránia tomu, aby mu niekto včas vyhovoril jeho šialenú vojenskú avantúru. Tá je politicky neospravedlniteľná, vojensky neudržateľná a mediálne už dnes prehraná.

Putin urobil rovnakú chybu, ako Napoleon, keď vtrhol do Ruska. Ten si myslel, že zvedie v krátkej dobe jednu-dve bitvy, kde by mal jasnú prevahu, a ruský cár potom pod tlakom zničenia krajiny pristúpi na rokovanie a dôjde k dohode podľa Napoleonových predstáv. Lenže to sa nestalo, a každým ďalším dňom vojnovej kampane sa sila Napoleonových vojsk rozplývala, až sa Veľká armáda rozplynula úplne. História sa opakuje. Putin evidentne tiež predpokladal, že stačí pohroziť hrubou silou, ale s tým, že Ukrajinci napríklad sami vyhodia svoje mosty, nepočítal. A predlžovaním tejto Rusmi spôsobenej deštrukcie, najmä však civilných obetí, a ukrajinskej samo-deštrukcie, sa koniec vojny dohodou vzďaľuje v nedohľadne…

Tragédia je, že takto zbabranú vojenskú operáciu Putin nemôže vyhrať a „nesmie“ prehrať. Takže nepôjde o žiadne bleskové skvelé „víťazstvo“, ale dlhotrvajúcu a ničím neospravedlniteľnú vojnovú agóniu. A čím dlhšie bude trvať, tým viac to postihne aj nás.
O dopadoch ekonomických a sociálnych hovoria iní. Ja by som chcel upozorniť na niečo, v čom sa aspoň trochu vyznám – o mafii.

Naša vlastná vojna

Je to zatiaľ vojna slov, ale vo svojich dôsledkoch rovnako s neprípustnými obeťami.

Putinovým vojenským dobrodružstvom sme sa ocitli na hrane nielen humanitárnej, ale aj ekonomickej katastrofy a naša koalícia „zmeny k zlu“ sa namiesto praktických krokov vybíja v tom jedinom, čo im naozaj ide – bezuzdnom politickom hejtovaní. Nám tu hrozí skutočný kolaps všetkých aspektov života a oni, ako klasickí politickí skrachovanci, sa vrhli na likvidáciu opozície a zastrašenie každého slobodomyseľného občana tejto krajiny.

V tomto politickom hejterstve sa predháňajú, pričom najviac jačia politické nuly, ako Remišová (ktorá voličskými preferenciami už skoro dva roky do parlamentu a teda ani vlády nepatrí). Nielen ona v krachujúcej koalícii túži, aby bola umlčaná akákoľvek iná, než žltá tlač, a tá tak mala monopol na ich vlastné dezinformácie jednostrannej propagandy. Po Hlavných správach, sa najnovšou obeťou tohto potláčania slobody slova stal aj Hlavný denník, ktorý čítanosťou a obľubou medzi čitateľmi žltú tlač typu „denník N-ádor“ hravo predčil. Aj z toho dôvodu už skôr súd odmietol označenie Hlavných správ za „konšpiračné“, ako zneužitie konkurenčného boja…

Koalícia „zmeny k zlu“ potrebuje každý kritický hlas umlčať, pretože v priamej argumentácii prehrávajú. V tom sa podobajú starým boľševikom a ich metóde brutálneho umlčania akejkoľvek kritiky. Už aj západné televízne stanice sa pozastavujú nad množstvom fake-news a fejkových videí, ktoré ukazujú vedome skreslený obraz udalostí na Ukrajine, a to aj s využitím záberov z video-hier, či udalostí roky pred tými dnešnými. V USA si trúfnu na to poukázať, kto si to trúfne u nás? A pritom tu neustále počúvame, že alternatívne médiá sú blokované, aby vraj nebránili objektívnemu spravodajstvu! To je ale možné len keď máme slobodný prístup k rôznym informačným zdrojom a môžeme tak sami usúdiť, čomu veriť. Tu sa však presadzuje jediná viera v jedinú, vopred vládne schválenú (a aj im Globalizačnou klikou vopred schválenú?), pravdu?!

Ako som predvídal, na povrch tejto politickej žumpy sa derú tie najväčšie kalibre z jej dna. Máme tu politického exhibicionistu Dostála, ktorého by nikto nevolil, ale ako had vždy akosi prekĺzne poza inými do parlamentu. Ten sa už kvôli tomu promenoval po parlamente so židovskou hviezdou, potom sa vyhlásil za Róma, prezliekol sa aj za ženu, a najnovšie si samozvane privlastnil ukrajinské občianstvo. Nerozumiem: znamená to, že tým zároveň podporuje tamojší režim, ktorý vyhlásil národný sviatok na pripomenutie si nacistického kolaboranta a spoluorganizátora krvavých pogromov Židov, Banderu?! Ako si ten istý Dostál môže dať na klopu saka židovskú hviezdu, a ten istý Dostál sa hlásiť k štátu, ktorý oslavuje nacistického hrdloreza a jeho bandy vraždiace za II. svetovej vojny neukrajinských civilistov, a dokonca po vojne aj Židov v Československu, proti čomu protestuje aj oficiálna izraelská tlač? A ak je taký ukrajinský vlastenec, ako to, že ešte nešiel bojovať do Kyjeva za svoju najnovšiu náciu?! Ale tu, v závetrí, sa stavať za hrdinu, to pán Dostál zvládne hravo?

Momentálnym šampiónom idioti(z)mu be(z)u(z)dnej rusofóbie je (z)úfalec Sulík, ktorý v pretekoch bezohľadných protiruských hejterov s ostatnými SAS-ankami presad(z)uje kriminalizáciu písmena Z, lebo sú tak označené invá(z)ne ruské tanky. Brané vážne, mali by byť tera(z) (z)ničené státisíce recyklovateľných obalov o(z)načených práve Sulíkom momentálne nenávideným symbolom Z!!! Ozaj, nemali by sme vylúčiť toto hanebné písmeno (z) abecedy vôbec? Sulíka to poteší!

Korunu tomu nasadila v prezidentskom paláci z našich daní platená hovorkyňa istej ambasády, ktorá sa pridala k šialencom, ktorí úplne zbesnení žiadajú, aby sme si pod sebou hneď a hneď podpílili životne dôležitú energetickú vetvu ruského plynu a ropy. Ktosi túto večnú slečnu prirovnal k polystyrénu, ktorý sa síce pod tlakom faktov potopí, ale o chvíľu zase vyskočí na hladinu s tou istou sadou vopred naučených fráz. Mne ona pripomína robota na diaľkové ovládanie a kde sídli ovládač tohto robota všetci dobre vieme.

Namiesto účinnej pomoci samospráve, na ktorú doľahla prvá vlna vojnových utečencov, vládni hejteri sa takto vybíjajú v zmienených absurditách. Hejtovanie, to im vždy išlo, veď to prebrali od kolaborujúcej žltej tlače! Ale keď sa vedúci predstavitelia samospráv domáhajú pomoci štátu, tak im Mikulec s Hegerom odpovedajú arogantným odvrknutím a duševne nekompletný Matovič sľubmi, ktoré ako obvykle nedokáže splniť. Po vlne rozhorčenia sa šiel Heger za zlyhanie štátnej pomoci rýchlo ospravedlniť dobrovoľníkom (a čo samosprávam?), ale to sú zatiaľ len slová…

Takže pri tejto nimi umelo vyvolávanej hystérii nezvládajú ani očividné, nie to ešte že by predvídali, čo nás môže ďalšie postihnúť.

Podľa nezávislých západných pozorovateľov priamo v Kyjeve, Zelenského vláda vypustila väzňov a rozdala im zbrane v nádeji, že budú brániť krajinu. Ale prvé, čo takto vyzbrojení urobili, je, že si začali mafiánske bandy medzi sebou vybavovať účty. To bola podľa pozorovateľov tá streľba v centre Kyjeva, ktorá bola pripisovaná ruským výsadkárom.
A tu je tá nová hrozba.

Čo nás čaká?

Naši koaliční politickí „neschopasi“ tlačia na čo najväčšiu priepustnosť našej hranice. V prípade skutočných vojnových utečencov, je to logické. Ale ako sa cez tú hranicu dostali zároveň aj zástupy černošských migrantov, dodnes solídne nevysvetlili. Tí totiž neovládajú ruštinu, nie to ešte ukrajinčinu, a tak ťažko by mohli byť študentmi z ukrajinských univerzít.

Zároveň naši koaliční politickí „neschopasi“ tlačia na legalizáciu pobytu vojnových utečencov. A ak im pod rukami prekĺzli do oči bijúci černošskí migranti, tak asi ťažko zachytia nástup prvých emisárov ukrajinskej mafie.

Len si pripomeňme, že už v 90-tych rokoch sme ich tu mali. Ale to bola radikálne iná situácia. Slovensko bolo vtedy plne obsadené domácimi mafiánmi a tí sami dokázali ukrajinskú konkurenciu upozadiť. Z nich sa výraznejšie presadil jedine Jegorovov gang, ktorý sa zameriaval na kradnuté autá západných značiek, ale aj ten naša polícia postupne eliminovala. Lenže naše súdy neboli schopné odsúdiť Jegorova ani za vraždy! Druhý ukrajinský boss, Ivan Ivanovič Miško, siahal svojim vplyvom najvyššie, keď ovládal číslo súkromného mobilu ministra vnútra Pittnera, a jeden z jeho pešiakov mal byť zapletený do vraždy ex-ministra Duckého (viac v knihe „Mafiáni 2: DANIŠOVCI, Peter Žaluď Steinhübel, diničovci“, 2016). Boss Miško u nás nebol nielen odsúdený, ale nikdy ani súdený. Tak, ako by to dokázali naše súdy dnes, keď tu naša koalícia „zmeny k zlu“ vytvára nimbus, že čo Ukrajinec, to anjel? Pritom ukrajinská mafia patrí k najbrutálnejším, a jej nástup k nám nás môže vrátiť do brutality 90-tych rokov! Veď za vlád Roberta Fica boli všetky slovenské mafiánske bandy pochytané a naša kriminálna scéna je nateraz od hrubého mafiánskeho výpalníctva prakticky vyčistená. A do takejto „panenskej pôdy“ zločinu vstúpia tí najobávanejší a najbrutálnejší mafiánski emisári z východu?!

Doma im teraz biznis nebeží, tak si ho otvoria tu. Budú to mať ešte aj morálne vyfutrované, pretože budú vyberať „vojnovú daň“ na obranu Ukrajiny. Poznáme to už z vyčíňania albánskych mafiánov na Slovensku, ktorí tak ospravedlňovali svoje zločiny podporou separatistov v Kosove, ktorým velil mafián Tači. Pripomeňme si, že ukrajinská vláda v skutočnosti neovláda vlastné neonacistické bandy, a mafiánsku scénu už vôbec nie. Tým sa darí v korupciou pandemicky zasiahnutej krajine, kam tú infekciu zaniesla päťmiliardová americká „pomoc“. Albánci vtedy u nás zarábali hlavne na pašovaní drog, a išli skôr po vlastných krajanoch, ktorí sa tu už v 80-tych rokoch usadili. Tí ukrajinskí mafiáni nemajú čo pašovať, keď k nám utečenci prúdia už v podstate legálne, a drogová cesta vo vojnových zónach nefunguje. Preto sa dá očakávať, že sa pustia do brutálneho výpalníctva, čo pocítia, ako prví najmä naši podnikatelia na východe Slovenska. Ruka v ruke s tým môže začať bujnieť prostitúcia, kedy budú ukrajinskí mafiáni regrutovať svoj „tovar“ spomedzi zúfalých žien utekajúcich na Slovensko. Budú sa naši koaličníci, dnes sa vystavujúci ako vrcholní moralizátori, potom len prizerať?

Na toto ohrozenie by sa mali naše bezpečnostné zložky pripraviť. Myslíte si, že to našu selfie-vládu plagiátorov zaujíma? Že by si na hanbu sveta koalíciou „zmeny k zlu“ vyvolený predseda nášho parlamentu spomenul na svoju mladosť, keď ako 34-ročný odrastok hompáľal nohami na prašiaku s najväčšími bratislavskými mafiánmi? Dokonca, že by sa ešte včas dokázali na ten očakávateľný nápor kriminality pripraviť a zastaviť ho už na hraniciach?

P.S. Dystópia: Dystópia, ako opak utópie, opisuje najhorší možný scenár budúcnosti. Dystópie sa nepíšu preto, že by si autor prial, aby sa naplnili, ale ako varovanie. Napísal som už viacero dystópií, ale táto je asi najhrozivejšia. Kiež by som sa v tejto mýlil…

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Zdroj: gumurin.blog.pravda.sk

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

 

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.