Americká centrálna banka opakovane zvyšuje úrokovú sadzbu a podľa všetkého bude v zvyšovaní pokračovať. Dôvodom rastu sú však v porovnaní s ECB aj iné faktory, ktoré súvisia s prehriatím americkej ekonomiky, ktorá je odrazom vyššieho nárastu miezd, vyššieho utrácania peňazí, požičiavania a napokon aj nižšieho sporenia. Všetko vraj začalo po uvoľnení covidových opatrení, počas ktorých sa nákupy odkladali a peniaze šetrili a po ktorých nastal zvýšený dopyt po všetkom vrátane nárastu zamestnanosti. Aj v USA boli vtedy nulové úrokové sadzby a fungovalo kvantitatívne uvoľňovanie a fiškálna pomoc americkej vlády predstavovala takmer 2 bilióny dolárov. Čo pre americkú ekonomiku bolo najväčším problémom však sú dodávateľské ako aj odberateľské vzťahy, ktorých dôsledkom bola dopytová explózia, čo sa muselo prejaviť aj na raste americkej inflácie. V období nárastu inflácie je hlavnou úlohou americkej centrálnej banky brzdiť nárast úverov a miezd tak, aby sa do ekonomiky nedostali peniaze nekryté produktivitou práce, ináč inflácia porastie. V tejto súvislosti si však treba povedať, že aj vyššie úrokové sadzby na všetko vrátane hypotekárnych úverov sa prejaví až v budúcom roku a tak si počkajme.
Externé a učebnicové faktory rastu inflácie
Terajšia úrokové sadzba FED-u je v rozpätí od 2,25 až 2,5 percenta, čo malo vplyv na posilnenie amerického dolára voči ostatným svetovým obchodným menám, s čím majú problém predovšetkým rozvojové ekonomiky, ktoré sa nedokážu vysporiadať so splácaním dolárových úverov ako aj dolárových nákupov predovšetkým poľnohospodárskych a potravinárskych produktov. Vyššie úroky nielen že posilňujú americký dolár trebárs voči euru, majú aj vplyv na zahranično-obchodnú bilanciu v tom, že predaje v dolároch budú drahšie a nákupy lacnejšie, ale predovšetkým v dopadoch na trh s akciami, dlhopismi a komoditami. Hlavný akciový benchmark SP 500 sa prepadol o takmer pätinu, čo napokon pocítili aj ostatné akciové indexy, ktoré však zneistili investovanie akcionárov. Keď však inflácia prekonala 9 percentnú hladinu, rozhodol šéf centrálnej banky konať výrazným nárastom úrokov, ale aj stiahnutím likvidity z obehu, čim by sa ale mal znížiť spotrebiteľský dopyt a tak zabrániť k ďalšiemu rastu inflácie. A tak americká centrálna banka musela napokon priznať, že ani u nich nie je inflácia dočasná. Medzi infláciou na starom kontinente a druhej strany kontinentu je však zásadný rozdiel v tom, že v eurozóne je spôsobená externými faktormi, čo sú ceny energií a potravín, na ktoré nemá ECB žiadne páky, zatiaľ čo v USA sú to všetko ostatné učebnicové faktory rastu inflácie. To je hlavný dôvod prečo medzi menovou politikou ECB a FED-om budú vždy dosť zásadné rozdiely.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.