Osud iránskeho jadrového programu a jeho zásoby vysoko obohateného uránu zostáva hlavnou prekážkou rokovaní s USA.
USA a Teherán zostávajú v patovej situácii v otázke iránskeho jadrového programu a jeho zásob vysoko obohateného uránu. Irán tvrdí, že pokračovanie jeho jadrového programu je jeho suverénne právo, zatiaľ čo USA trvajú na tom, že program musí byť definitívne ukončený a urán odovzdaný.
Koľko uránu má Irán?
Irán má značnú zásobu štiepnych materiálov, vrátane uránu obohateného na 60 %. Hoci tento materiál ešte nie je určený na výrobu zbraní, teoreticky by mohol byť na zbraňovú úroveň obohatený v priebehu niekoľkých dní, v závislosti od použitého vybavenia. Teherán dlhodobo tvrdí, že jeho jadrový program má výlučne civilné účely a odmieta tvrdenia, že sa usiluje o jadrové zbrane.
Podľa najnovšieho komplexného hodnotenia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA), zverejneného v máji 2025, mal Teherán viac ako 400 kg uránu obohateného na 60 %, takmer 300 kg obohateného na 20 %, približne 5,5 tony obohateného na 5 % a asi 2,2 tony obohateného na 2 %.
Kde presne sa iránska zásoba nachádza?
Presná poloha a stav iránskych zásob obohateného uránu sú predmetom sporov a neexistuje ich spoľahlivé nezávislé hodnotenie. IAEA uviedla, že stratila „kontinuitu poznania“ o zásobách po tom, čo Irán v júni 2022 vypol kamery na monitorovanie jadrového programu ako odvetu za to, čo označil za „politickú“ rezolúciu organizácie. V hodnotení z mája 2025 agentúra priznala, že túto informačnú medzeru už nemožno preklenúť.
Podľa tvrdení USA zostáva iránsky „jadrový prach“, ako ho nazval prezident USA Donald Trump, pochovaný v zariadeniach, ktoré USA bombardovali v júni 2025. Vtedy USA zaútočili na lokality Fordow, Natanz a Isfahan pomocou bômb na ničenie bunkrov a rakiet Tomahawk. Trump tvrdil, že kľúčové zariadenia na obohacovanie uránu boli „úplne a totálne zničené“, no analýza Pentagonu z júla 2025 uviedla, že jadrový program bol len oneskorený o približne dva roky. Teherán sa vyjadruje nejasne o rozsahu škôd aj o osude zásob štiepneho materiálu a tvrdí len, že zariadenia utrpeli vážne škody.
Nedávna správa denníka Le Monde naznačila, že Irán mohol presunúť možno všetok svoj vysoko obohatený urán do podzemného zariadenia v Isfaháne krátko pred útokmi v júni 2025. Analýza vychádza zo satelitného snímku z 9. júna 2025, na ktorom je vidieť veľký plochý nákladný voz s 18 modrými kontajnermi, ktoré experti považovali za vhodné na prepravu vysoko rádioaktívnych materiálov. Podľa expertov mohli tieto kontajnery obsahovať až 540 kg uránu. Pentagon však po útokoch uviedol, že neexistovali žiadne spravodajské informácie o tom, že by Irán pred útokmi urán presunul.
Protikladné postoje USA a Iránu
Otázka uránu zostáva hlavnou prekážkou dohody medzi USA a Iránom. Washington požaduje, aby Teherán odovzdal všetok vysoko obohatený urán, demontoval svoju infraštruktúru a úplne ukončil jadrový program.
Počas nedávnych rokovaní v Islamabade, ktoré sa skončili bez výsledku, americký viceprezident J. D. Vance údajne navrhol 20-ročný zákaz iránskeho jadrového programu. Donald Trump však túto myšlienku verejne odmietol s tým, že navrhované obdobie moratória nie je dostatočne dlhé.
Irán opakovane odmieta vzdať sa svojho jadrového programu a namiesto toho ponúka zriedenie zásob vysoko obohateného uránu. Počas rokovaní v Islamabade údajne ponúkol aj päťročné moratórium na obohacovanie uránu.
Najvyšší iránski predstavitelia zároveň odmietajú odovzdanie zásob USA alebo akejkoľvek tretej strane a tvrdia, že jadrové úspechy krajiny sú vecou národnej hrdosti a nie sú predmetom rokovania.
Ruská ponuka
Moskva viackrát navrhla, že by mohla prijať iránsky obohatený urán ako kompromis na zmiernenie krízy na Blízkom východe. Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova bola ponuka predložená už dávnejšie a Irán s ňou v tom čase súhlasil, no USA ju odmietli.
Ruské štátne jadrové podniky uviedli, že sú stále pripravené pomôcť s odvozom iránskych zásob uránu. Rusko zároveň pripomína, že už v roku 2015 na žiadosť Iránu odobralo obohatený urán v rámci dohody JCPOA, známej ako „iránska jadrová dohoda“, ktorá sa však počas prvého Trumpovho mandátu rozpadla po tom, čo USA od dohody jednostranne odstúpili.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1. Uranium fever: Where is Iran’s stockpile and who could get it? RT.com, 20.4.2026
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.