Menová politika ECB v úrokovej politike balansuje medzi mierou inflácie, recesiou, neistote v americkom bankovom sektore, zabezpečením likvidity v európskych bankách, klesajúcou úverovou aktivitou domácnosti a takto by sme mohli pokračovať. Doteraz sa nás snažila presvedčiť, že príčinou inflácie je nesúlad medzi masou peňazí na trhu a masou tovarov a služieb, potom prišla s teóriou, že na infláciu majú vplyv narastajúce ceny energií ako aj mzdy nezodpovedajúce produktivity práce a teraz inflačná marža, ktorá je v sektore služieb chápaná ako obchodná a v bankovom sektore ako úroková marža. Väčšina z nás má banke okrem bežného aj sporiaci účet, či termínovaný účet a tak sa pozrime ako to dnes v bankách zahraničných ale aj slovensko- českých vlastníkov z hľadiska úrokovej marži vyzerá.
Úroková kontra obchodná marža
Úroková marža je rozdiel medzi úrokovým percentom na vklady a úvery, z rozdielu ktorého si banka uhrádza náklady a dosahuje zisk. Pod inflačnou úrokovou maržou treba rozumieť výrazne zvyšovanie úrokov na úvery ako na vklady, čo napokon platí aj v potravinárskom obchode ktorých vlastník si predajné ceny potravín zvyšuje o výrazne viac percent, ako sa z rôznych dôvodov zvyšujú jeho nákupné ceny. Navyše na konečnú cenu potravín má vplyv technologický postup od pestovania, zberu, spracovania, úpravy až po rozvoz do predajnej sieti, pričom všetky spomínané sektory si fakturujú len s inflačnou obchodnou maržou. Tento kolobeh nemajú peniaze v bankovom sektore a preto medzi úrokovom a obchodnou inflačnou maržou je zásadný rozdeľ.
Na mizernom úročení vkladatelia nezarobia
V jednom z našich denníkov sa objavil príspevok s nadpisom „V bankách sa dá zarobiť“, pričom ako argument je vraj zvyšovanie vkladových úrokov v niektorých bankách o menej ako percento aj s rôznymi podmienkami ako stav peňazí na účte, mať otvorený bežný účet, časť peňazí vložiť do fondov. Rozdeľ medzi percentom úrokov na vklady a úvery je niekoľko sto násobný a preto prekvapuje, že koaličná vláda spolu s Národnou bankou Slovenska sa so spomínanou „nespravodlivosťou“, akosi nevedia vysporiadať. Keďže väčšina na Slovensku pôsobiacich bank má zahraničných vlastníkov, sa ich dividendy v miliardových sumách každoročne „prelievajú“ do zahraničia. Prečo banky Česko-slovenských vlastníkov ponúkajú pre svojich klientov výrazne vyššie vkladové úroky a teda dajú „viac zarobiť“ nešpekulujeme. Či budeme špekulovať, že v tomto roku sa zdvihli vkladové úroky o nejaké pól percenta aj v iných bankách z dôvodu, že sa banky „vyplašili“ z poklesu vkladov zatiaľ vraj z dôvodu poklesu dispobilných príjmov domácnosti, nie z dôvodu hromadných výberov ako na druhej strane Atlantiku, počkajme.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.