V septembri 2024 znížil americký Fed základnú úrokovú sadzbu zo 4,5 na 3,5 percenta z dôvodu, že americká ekonomika nevykazovala rast inflácie, s čím však mala problém bol narastajúci deficit štátneho rozpočtu, ktorého splácanie tento ešte zvyšoval. Prečo pri spomínanom poklese úrokov sa zvyšovali výnosy z 10 ročných amerických štátnych dlhopisov, ktoré sa pokladaljú za meradlo ako sa budú vyvíjať úverové úrokové sadzby v ekonomike? Vo všeobecnosti sa totiž vie, že centrálne banky znižujú úrokové sadzby preto aby sa znížili aj výnosy na štátnych dlhopisoch, čo sa v USA nestalo. Ich zvýšenie z 3,6 až na 4,8 percenta sa môže posudzovať ako „nedôvera“ zahraničných investorov len voči americkej administratíve, či dokáže prijímať opatrenia na zníženie podľa názoru viacerých nikdy nesplatiteľného amerického dlhu? Rovnako by sme mohli uväzovať aj pri výnosoch 10 ročného nemeckého štátneho dlhopisu, ktorý sa zvýšil tiež napriek poklesu úrokovej sadzby ECB.
Dôvody rastu akcií sa nebudú vždy opakovať
Z dôvodu tohto nesúladu si kladieme oprávnenú otázku prečo sa v posledných dvoch rokoch tak výrazne zvyšujú výnosy na akciových trhoch predovšetkým v USA, ktorých percentá nezodpovedajú priemernému rastu akciových firiem? Treba si tak povedať pravdu, že rastom boli okrem nižších úrokových sadzieb americkej centrálnej banky, dominancia technologických spoločnosti ktoré viac investovali do umelej inteligenciu a neposlednom rade výrazne vyššie víťazstvo D. Trumpa v amerických prezidentských voľbách. S rovnakými výsledkami sa však nemôžu „pochváliť“ európske akciové trhy, ktoré síce rástli tiež ale len pod 10 percentnú úroveň.
Sporitelia v druhom pilieri konečne zbohatli
Popísaný vývoj na akciových trhoch v posledných dvoch rokov určite potešil aj sporiteľov v druhom pilieri, ktorých finančný majetok sa za rok 2024 zvýšil o 2 miliardy eur, čo je medziročne viac o 16 percent a tak celkový majetok dosahuje až takmer 15 miliárd eur. Viac „zbohatli“ akcionári amerických ako európskych akciových trhoch a či bude rast pokračovať v ďalších rokoch sa neodväzujeme predpovedať. V tejto súvislosti však treba povedať, že okrem akciových fondoch sa výrazne zvyšovali aj dlhopisové a realitné fondy a na prekvapenie aj peňažné fondy, čo sú úspory domácnosti na „horšie časy“, s ktorými sa vo všeobecnosti počíta.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.