Medzi najviac skloňované ekonomické pojmy patrí úroková sadzba, pod ktorou rozumieme fixné alebo variabilné percento z peňažného vkladu alebo úveru ako aj z iných aktív za kalendárny rok. Centrálne banky pokladajú hlavné refinančné operácie za základnú úrokovú sadzbu, ktorá v prípade ECB je dnes vo výške 3,4 percenta. Ako a či sa vôbec menová politika ECB podieľala na znižovaní miery inflácie poklesom základnej úrokovej sadzby, nebudeme polemizovať keďže sa vie, že na infláciu majú najväčší vplyv ceny potravín a energií a tie sa nepočítajú do jadrovej inflácii, voči ktorej sú menové nástroje centrálnej banky skôr hluché S čím však treba súhlasiť, že úrokové sadzby ECB majú vplyv na hospodársky rast a preto sa aj vedú oprávnené odborné diskusie o jej výške tak, aby percento nebolo brzdou ale ani nestimulovalo hospodársky rast a teda aby úroková sadzba bola neutrálna. Jej percento však závisí od celého radu faktorov akými sú miera inflácie, miera úspor domácnosti, súlad medzi rastom miezd a tiež produktivitou práce, percento rozpočtových deficitov k HDP a takto by sme mohli pokračovať. Je rozdiel medzi stanovením neutrálnej úrokovej sadzby v štátoch, kde mena ako platidlo sa používa v jednom štáte ako trebárs v USA a Česku alebo aj viacerých štátoch ako v eurozóne. Prečo? Vymenované faktory totiž z dôvodu rozdielneho hospodárskeho cyklu v jednotlivých členských štátoch eurozóny majú rozdielny priebeh a preto ECB nie je „schopná“ nastaviť neutrálnu úrokovú sadzbu podľa ich potrieb, čo sa pokladá za jednu z najväčších slabín spoločnej meny euro.
Boj s infláciou neskončil čo brzdí hospodársky rast
Ako a či bude ECB ešte v ďalších mesiacov manipulovať s úrokovou sadzbou ponechajme bokom, čo však určite vieme, že percento sa nebude prispôsobovať podľa všetkého našej od nového roku narastajúcej vyššej inflácii. Pokiaľ miera inflácie v eurozóne je dnes na úrovni dvojpercentného inflačného cieľa ECB, tak na Slovensku sa podľa Eurostatu miera inflácia v októbri zvýšila až o 50 percent na úroveň 3,5 percenta a to predovšetkým z dôvodu vyšších cien potravín, voči ktorým sú menové nástroje imúnne. Ak teda počítame, že dôvodu schválených konsolidačných opatrení sa miera inflácie bude ešte viac zvyšovať len znamená, opakovanie predchádzajúce stavu a síce tlak na zvýšenie miezd a dôchodkov, čo síce môže podporiť kúpnu silu domácností a teda aj rast HDP, avšak na druhej strane z dôvodu narastajúceho dopytu predovšetkým po službách sa nám inflácia bude ďalej nafukovať. Napokon podľa nedávneho vyjadrenia prezidentky ECB Christine Lagardovej, boj s infláciou ešte neskončil aj keď cieľ aby bola navždy porazená je na dohľad. Pre poriadok veci si pripomeňme, že okrem základnej úrokovej sadzby, znížila ECB aj depozitnú sadzbu za ktorú si komerčné banky ukladajú peniaze na svoje účty v centrálnej banke na 3,25 percenta, čo už bolo v tomto roku tretíkrát. Nedávno nás prekvapila správa od talianskeho ekonóma, bankára a politika Maria Draghiho, týkajúca sa vývoja konkurencieschopnosti starého kontinentu, ktorá totiž bola vypracovaná len na objednávku Európskej komisie. Práve jej výrazný pokles je príčinou, že EÚ zaostáva za čoraz väčším počtom štátov globálneho hospodárskeho priestoru čoho dôkazom je, že dnes je HDP na občana v parite kúpnej sily len na úrovni 73 percent v USA. A tak sa aj väčšina z nás oprávnene pýta aké sú predpoklady, že spomínaný klesajúci trend v konkurencieschopnosti v porovnaní s ostatnými, sa nám podarí v najbližšom období starom kontinente zastaviť.
Jednotné pravidla od úradníkov únie nevyhovujú
Problémom starého kontinentu je samotná EÚ s obrovským administratívnym kolosom úradníkov vydávajúcich sa za Európsku komisiu. Členské štáty EÚ odovzdali veľkú časť kontroly nevolenej „technokratickej elite“ nad domácou ekonomikou, ktorá mala zabezpečiť aj rast životnej úrovni prerozdeľovaním spoločných európskych fondov za podmienky vraj dodržiavania európskych právnych noriem. A tak členské štáty EÚ obetovali svoju národnú suverenitu a demokraciu Bruselu výmenou za ekonomickú prosperitu a bezpečnosť, čo prestalo fungovať. Členské štáty EÚ nie sú schopné vykonávať hospodársku politiku v súlade so svojimi národnými záujmami a preto sú nútené akceptovať jednotné pravidla diktované bruselskými úradníkmi. Uvedené konštatovanie ale platí aj v prípade spoločnej meny euro, keď nadnárodná menová politika ECB nie je v súlade s národnými fiškálnymi potrebami členských štátov eurozóny, čo je aj dôvodom prečo je ekonomika EÚ na tom lepšie ako ekonomika eurozóny. Pre bruselských úradníkov muselo byť ponižujúce, že v Draghiho správe boli pomenované existujúce problémy, ktoré sa doteraz skôr prehliadali alebo sa len riešili ich nadmernou byrokraciou, na konci ktorej je hospodársky pokles únie.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.