Európska únia čelí čoraz vážnejším obvineniam z potláčania slobody prejavu. Najnovšie ich vyslovil Republikánsky súdny výbor Snemovne reprezentantov USA, ktorý v rozsiahlej správe opisuje, ako sa z pôvodne „dobrovoľnej spolupráce“ medzi Bruselom a technologickými platformami stal systém nátlaku, cenzúry a tichého zastrašovania. Podľa výboru ide o desaťročnú kampaň Európskej komisie, ktorá zasahuje nielen do práv Európanov, ale aj Američanov.
Cenzúra pod hrozbou pokút
Americký výbor obviňuje EÚ z priameho porušovania slobody prejavu tým, že vyvíja systematický tlak na hlavné sociálne siete, aby odstraňovali legálny, no politicky „nežiaduci“ obsah. Ten je často označovaný ako „nenávistný“, „problematický“ alebo „dezinformačný“.
Správa, ktorá čerpá z interných dokumentov Európskej komisie, e-mailovej komunikácie a zápisníc zo zatvorených stretnutí v Bruseli, opisuje, ako sa pravidelné rokovania s technologickými firmami zmenili na niečo, čo samotní účastníci prirovnali k mafiánskemu vydieraniu. Nad hlavami manažérov platforiem visela hrozba právnych krokov a pokút v hodnote desiatok miliónov eur.
Ako si v súkromnej komunikácii poznamenali zamestnanci Googlu, tieto stretnutia síce boli formálne „dobrovoľné“, no v skutočnosti „neexistovala možnosť nezúčastniť sa“.
Začiatok: Internetové fórum EÚ
Podľa správy sa kampaň EÚ proti online prejavu naplno rozbehla v roku 2015, keď Európska komisia založila tzv. Internetové fórum EÚ. Oficiálne malo bojovať proti zneužívaniu internetu na teroristické účely, no jeho pôsobnosť sa rýchlo rozšírila.
Postupne sa zameralo na tzv. „hraničný obsah“ – teda materiál, ktorý nie je nelegálny, no Brusel ho považuje za nežiaduci. V rokoch 2016 až 2018 fórum vypracovalo dva „nezáväzné“ kódexy správania: jeden pre „nenávistné prejavy“ a druhý pre „dezinformácie“.
Od roku 2018 boli predstavitelia všetkých veľkých technologických platforiem nútení absolvovať viac než sto stretnutí s bruselskými úradníkmi a mimovládnymi organizáciami, ktoré presadzovali prísnejšiu reguláciu obsahu.
Varovanie z Mníchova, ktoré Brusel ignoroval
Na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii minulý rok americký viceprezident J. D. Vance verejne varoval, že najväčšie hrozby pre Európu neprichádzajú zvonka, ale zvnútra. Za jednu z hlavných označil ústup od slobody prejavu.
Vance kritizoval používanie pojmov ako „dezinformácie“ či „misinformácie“, ktoré podľa neho pripomínajú jazyk sovietskej éry a slúžia na umlčanie politickej opozície. Poukázal aj na zrušenie volieb v Rumunsku a trestné stíhania jednotlivcov za vyjadrenia v Nemecku, Švédsku či Spojenom kráľovstve.
Zároveň varoval, že budúca podpora USA pre Európu bude podmienená tým, či európske vlády budú rešpektovať základné demokratické práva. Podľa všetkého však toto varovanie v Bruseli nezarezonovalo.
Čo presne EÚ cenzuruje?
Európska únia už zakázala vysielanie RT vo všetkých svojich jurisdikciách. Okrem toho Internetové fórum EÚ vo svojej príručke odporučilo monitorovať, obmedzovať alebo odstraňovať široké spektrum obsahu. Patrí sem populistická rétorika, protivládny a protieurópsky obsah, protielitné postoje, politická satira, protimigrantský a islamofóbny obsah, protiutečenecké nálady, kritika LGBTIQ ideológie a dokonca aj memová subkultúra. Podľa amerického súdneho výboru ide pritom o témy, ktoré tvoria jadro súčasnej politickej diskusie – nielen v Európe, ale globálne.
Pandémia ako zámienka
Počas „pandémie“ Covid-19 sa tlak Bruselu ešte vystupňoval. Dokumenty Európskej komisie ukazujú, že technologické firmy boli vyzývané, aby odstraňovali alebo znižovali viditeľnosť obsahu skeptického voči vakcínam a lockdownom – a to ešte predtým, než boli vakcíny vôbec dostupné.
Na pravidelných stretnutiach boli platformy vyzývané, aby upravili svoje podmienky používania a pravidlá moderovania. Viceprezidentka Európskej komisie Věra Jourová v novembri vyhlásila, že „vakcíny budú novým hlavným cieľom boja proti dezinformáciám“.
Keď bola Komisia požiadaná o definíciu „dezinformácií“, odkázala technologické firmy na Globálny index dezinformácií (GDI) – aktivistickú organizáciu financovanú Georgeom Sorosom, ktorá sa podieľala na bojkotoch pravicových médií v USA.
Otázka, ktorá zostáva
Správa amerického výboru otvára zásadnú otázku: kde končí boj proti skutočným hrozbám a kde sa začína politicky motivovaná cenzúra? Ak sú „nenávistným obsahom“ memy, satira či kritika migrácie, potom sa hranice slobody prejavu v Európe nebezpečne zužujú.
A práve to je dôvod, prečo sa Bruselu dnes nevyčíta len regulácia internetu, ale systematický zásah do samotných základov demokratickej diskusie.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1. The US has accused the EU of censorship: Here’s how the bloc’s consensus machine works, RT.com, 4.2.2026
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.