USA sa dosť dobre môžu zapliesť do ďalšej vojenskej operácie, ale nie tam, kde by to aktuálne najviac potrebovali – na Ukrajine proti Rusku. Amerika sa už v podstate otvorene vyhráža vojenskou inváziou do jednej z najmenších krajín sveta – na Šalamúnove ostrovy. Hoci je táto krajina v Oceánii malá (len 700 000 obyvateľov – ale tisíc ostrovov) a mladá (44 rokov nezávislosti), zaujíma veľmi dôležité miesto na mape Tichomoria aj v americkej histórii.
Práve tu totiž dosiahli USA prvé významné víťazstvo nad Japoncami v druhej svetovej vojne – v bitke o Guadalcanal. Vo februári 1943 Japonci (ktorí sa zmocnili tohto ostrova, do jari 1942 patril Britom) svojou evakuáciou vrátili iniciatívu Američanom, čo sa považuje za takmer zlomový bod vojny v Tichomorí. Hrozba japonskej invázie do Austrálie – poslednej veľkej krajiny v regióne, ktorá nebola okupovaná cisárstvom – bola tak zažehnaná. A teraz sú Šalamúnove ostrovy opäť v ohrození?
Nepochybne. A dokonca je táto hrozba označovaná za fašistickú: austrálsky minister obrany Peter Dutton nedávno vyhlásil, že rastúce ambície Číny sú podobné ambíciám Hitlerovho Nemecka v 30. rokoch 20. storočia. Kto by to bol povedal? Zdalo by sa, že iba Rusko urážajú Anglosasi nadávkami s Hitlerom skloňovaným vo všetkých pádoch. Omyl! Podľa žánrových zákonov by európsky Hitler mal mať teraz ázijského partnera. A nie je žiadnym prekvapením, že oným ázijským partnerom má byť Čína.
Hoci Peking už označil Duttonove „nechutné“ a „šialené výroky“ za vojnovú propagandu a ohováranie Číny na vnútorné politické účely (narážka na nadchádzajúce májové parlamentné voľby v Austrálii), všetko je oveľa závažnejšie: démonizácia Číny a Ruska je základom politiky Anglosasov. Čínu dlhodobo obviňujú nielen z autoritárstva, ale aj z genocídy (Ujgurov v Sin-ťiangu – nevadí, že boj proti teroristom sa vydáva za etnické čistky) a z plánov na vonkajšiu expanziu, teda z toho, že je hrozbou pre svojich susedov a celý svet . Že na to nie sú žiadne dôkazy? Na tom nezáleží, hlavné je neustále dookola hovoriť o hrozbe – čínskej (rovnako ako ruskej).
V tomto zmysle je príbeh Šalamúnových ostrovov veľmi príznačný. Anglosasi robia povyk kvôli čínskym plánom zriadiť na ostrovoch námornú základňu. Čo sa teda vlastne stalo?
V marci sa jednoducho objavil návrh bezpečnostnej dohody medzi oboma štátmi. Nie na najvyššej úrovni, ale na úrovni policajných orgánov. Je dôležité pripomenúť, že ešte nedávno neexistovali medzi Čínou a Šalamúnovými ostrovmi vôbec žiadne vzťahy: ostrovný štát bol jedným z posledných netrpasličích štátov na svete, ktorý uznal nezávislosť Taiwanu.
Až pred dva a pol rokmi (na jeseň 2019) vláda Šalamúnových ostrovov konečne uznala ČĽR, čo nie je prekvapujúce, keď uvážime, aké výhodné môžu byť pre chudobnú krajinu normálne väzby s novou najväčšou ekonomikou sveta. Ale aj tak tento krok vyvolal nevôľu anglosaských krajín: USA aj Austrálie. Pochopiteľne, nechcú pustiť Čínu do Oceánie, ktorú považujú za svoju sféru vplyvu pri „zadržiavaní“ Pekingu. Keďže na to nemajú finančné a obchodné páky, začínajú vyvolávať v oblasti napätie: Šalamúnove ostrovy sa jednoducho pokúšajú rozvrátiť.
Spojené štáty stavili na vládu najľudnatejšieho z ostrovov – Malaity. Tá vyhlásila, že nesúhlasí s uznaním Čínskej ľudovej republiky, a dokonca usporiadala referendum za nezávislosť. Čo stojí za rozdúchaním takého separatizmu (okrem večných sporov medzi samotnými ostrovmi)? Samozrejme, manipulácia Anglosasov, ktorí tu podplácajú (dokonca aj taiwanskými peniazmi) a vedú kampaň o tom, aké hrozné to tu bude pod vládou Číňanov. Na jeseň minulého roka došlo dokonca k protivládnym nepokojom v hlavnom meste súostrovia Honiara (za účasti prichádzajúcich Malaiťanov), ktoré skončili výtržnosťami, pokusom o útok na parlament a pogromy v čínskej štvrti. Poslala tam snáď Čína nakoniec vojakov?
Samozrejme nie, urobila to Austrália (a nie prvýkrát), ktorá má so Šalamúnovými ostrovmi zmluvu o bezpečnosti a obrane. Vláde súostrovia sa taká závislosť od Anglosasov (nielen od Austrálie, ale aj od Spojeného kráľovstva a USA) nepáči – uvedomuje si totiž, že by mohli jej štát ľahko rozvrátiť. Rozhodnutie uzavrieť dohodu s ČĽR bolo teda úplne logické z hľadiska záujmu o posilnenie trochu vratkej národnej suverenity.
Chce snáď Peking využiť slabosť Šalamúnových ostrovov, ovládnuť ich a zriadiť si tam námornú základňu? Tým Austrálčania strašia seba aj ostatných.
Číňania 19. apríla jednoducho oznámili, že dohodu s ostrovmi už podpísali. Hovorí sa v nej o spolupráci pri ochrane životov a majetku občanov, pričom ČĽR má právo vyslať policajné sily a vojenský personál na pomoc pri udržiavaní verejného poriadku. Je v nej aj klauzula o povolení vstupu čínskych lodí do prístavov krajiny v súlade s jej potrebami a so súhlasom vlády Šalamúnových ostrovov, čo sa Anglosasi snažia vydávať za prvý krok na zriadenie námornej základne.
V Austrálii vypukla hystéria – Číňania sú 2000 kilometrov od nás! A Američania rovno vyslali do Honiary (12 000 km od amerických brehov) medzivládnu delegáciu. Hoci premiér Sogavare uistil Američanov, že tu žiadna čínska vojenská základňa nebude, USA to neuspokojilo.
Námestník ministra zahraničných vecí USA pre východoázijské a tichomorské záležitosti Daniel Kritenbrink, ktorý so Sogavarom hovoril, uviedol, že dohoda má potenciálne dôsledky pre regionálnu bezpečnosť nielen pre nás, ale aj pre spojencov a partnerov v celom regióne: „Samozrejme, rešpektujeme zvrchovanosť Šalamúnových ostrovov, ale radi by sme im tiež dali najavo, že ak Čína podnikne kroky k faktickému vytvoreniu stálej vojenskej prítomnosti, budeme mať vážne obavy a budeme na ne adekvátne reagovať.“ Na otázku, či vylučuje možnosť bojových operácií USA v prípade zriadenia čínskej námornej základne, Kritenbrick bez obalu odpovedal: „Nevylučujem, že USA podniknú vojenskú akciu proti Šalamúnovým ostrovom.“
Čo teda nastane? Hoci USA majú desiatky základní pozdĺž čínskeho pobrežia od Kórejskej republiky a Japonska až po Singapur, v posledných rokoch zvyšujú tlak na Čínu v Tichomorí. Vojenský pakt AUKUS, ktorý založili vlani spolu so Spojeným kráľovstvom a Austráliou, je v podstate ďalší vojenský blok obkľučujúci ČĽR (tak ako NATO obkľučuje Rusko).
Čína pritom nemá v regióne žiadnu základňu, ale prirodzene si chce zaistiť, aby jej námorníctvo mohlo aspoň vplávať do cudzích prístavov. Aj to však Anglosasi vyhlasujú za agresiu a hrozbu pre seba a svojich spojencov – so všetkými vojnovými dôsledkami. A tie sa týkajú aj nezávislých štátov, ktoré majú odvahu hájiť svoje právo na nezávislé rozhodovanie.
Celý príbeh sa teda netýka iba vzdialených Šalamúnových ostrovov (ktoré, mimochodom, patria medzi päť krajín sveta, ktoré nemajú s Ruskom diplomatické vzťahy). Je to ilustrácia reálneho postoja USA k zvrchovanosti iných štátov. Pritom naďalej omieľajú, že Čína a Rusko sú hrozbou pre mier a demokraciu.
Veľmi šalamúnske to síce nie je, ale diktát z pozície sily to ani nevyžaduje. Avšak otvorenie druhého frontu vojnového požiaru môže mať fatálne následky.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Autor: Petr Akolov, ria.ru
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.