USA: Republika alebo vojenské impérium?, 2. časť

Add Comment

James Petras, profesor sociológie na prestížnej Binghamtonskej univerzite v štáte New York, autor 62 odborných publikácií, ktoré vyšli v 29 jazykoch, sa zamýšľa nad súčasným stavom Spojených štátov amerických. Toto je druhá časť jeho úvahy:

Na hlbšej úrovni je celý národný systém verejného zdravotníctva stále viac závislý na formulácii pravidiel a tokov informácií, poškodených a narušených „požiadavkami trhu“ a politickými prioritami silne priklonenými k rozširovaniu policajného štátu doma a militarizmu v zahraničí. Tieto politické priority sú ovplyvnené masívnym preskupením zdrojov, aby sa podporovala politika trvalej vojny, podporovaná Obamovým režimom a Kongresom Spojených štátov amerických.

Šírenie a eskalácia vojenských intervencií dominuje skutočnej agende Obamovej administratívy. Podľa námestníčky amerického ministra zahraničných vecí pre východoeurópske záležitosti, Victorie Nulandovej, šesť miliárd dolárov z verejných peňazí sa minulo na podkopávanie legitímne zvolenej vlády na Ukrajine – 6 miliárd dolárov presunutých z amerických domácich sektorov, ako je zdravotná starostlivosť a pripravenosť na skutočné katastrofy. Medzitým boli uzavreté stovky nemocníc vo väčšine veľkých amerických miest a mnohé vidiecke kliniky boli opustené pre nedostatok personálu. Celému systému zdravotnej starostlivosti, v jeho aktuálnej firemnej podobe „za účelom dosiahnutia zisku“ chýba kompetentné, efektívne vedenie. Na druhej strane, americká armáda je považovaná za riešenie svetových (a čoraz viac aj domácich) problémov, zatiaľ čo sociálne korene konfliktov a katastrof sú s opovrhnutím ignorované.

Militarizácia myslenia našich politických vodcov viedla k najviac groteskným rozhodnutiam: Tvárou v tvár epidémii eboly v západnej Afrike, Obamov režim poslal do Afriky 2000 ozbrojencov Národnej gardy. Sú to vojaci, ktorí nemajú najzákladnejšie vedomosti, zručnosti, schopnosti a výcvik na zvládanie zložitosti veľkej verejnej zdravotnej krízy v zničenej, vojnou rozorvatej časti sveta. Je potrebné pripomenúť, ako Washington pod tlakom OSN vyslal „mierové sily“ na Haiti po zemetrasení – vojakov OSN z Nepálu, ktorí nepriniesli mier, ale epidémiu cholery, ktorá zabila ďalšie desiatky tisíc haitských civilistov. Bezprostredná otázka týkajúca sa jednotiek americkej Národnej gardy v západnej Afrike neznie, či vedia stavať vidiecke kliniky alebo udržiavať karanténne tábory pre Afričanov, reálna obava je, či sa títo ťažko ozbrojení „zdravotní asistenti“ dokážu vyhnúť infekcii a nezavliecť ebolu domov. Táto obava teraz viedla Pentagón k uloženiu povinnej karantény na svojich vlastných vojakov, vracajúcich sa zo západnej Afriky – ide o reflexívnu reakciu motivovanú skôr strachom ako vedou.

Naproti tomu Kuba poslala stovky vysoko kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov, ktorí tvoria tímy s osvedčenými skúsenosťami pri riešení kríz verejného zdravia v tropických a iných krajinách. Kubánskej tímy zahŕňajú kvalifikovaných epidemiológov, ktorí rozvíjajú účinné lokálne programy, založené na reálnom čase, zisťovaní faktov na mieste a využití dostupných zdrojov. Obrovské rozdiely medzi kubánskou a americkou reakciou na krízu eboly odrážajú hlboký kontrast v ich sociálnych a zdravotných systémoch: Kuba má bezplatný štátny zdravotný systém a silné štruktúry verejného zdravia a civilnej obrany, využívajúce presné postupy a účinné pokyny na zakladanie kliník a táborov prispôsobených objektívnym podmienkam. Zdôrazňujú sociálny kontext ochorenia a neinvestujú do drahej high-tech zdravotníckej techniky a skúšok irelevantných pri týchto výzvach. Ich rozpočet nie je vychýlená smerom k podpore imperiálnej vojny: pre Kubáncov sú zdravie a dobré životné podmienky neoddeliteľnou politickou prioritou.

Medzitým sa zo „zdravotnej starostlivosti“ v USA stal veľký biznis, zatiaľ čo vojenská metafyzika ovládla myslenie a zámery politickej a podnikateľskej elity. Zhoršenie základného poskytovania zdravotnej starostlivosti vo všeobecnosti a oblasti verejného zdravia zvlášť, nie je len dôsledkom zlyhania politického vedenia, ale tiež odráža opakujúcu sa a prehlbujúcu ekonomickú krízu. V rámci „vojny proti terorizmu“ a podnecovania strachu z biologických zbraní, menovite z útokov antraxu, desiatky miliárd z verejných zdrojov bolo na federálnej a štátnej úrovni odklonených z oblasti verejného zdravia, a poškodený, zmrzačený systém sa z toho nikdy nespamätal.

Hospodárska kríza, ktorá zachvátila USA, Európsku úniu (EÚ) a ďalšie krajiny, sa jasne prejavuje v stagnácii americkej ekonomiky. Súkromné firemné elity, ktorí tvoria vládnucu triedu, nie sú schopné udržať rast bez masívnych dotácie štátnymi dlhopismi (4,5 bilióna dolárov, podľa The Financial Times). USA zažili mimoriadnu nestálosť svojich akciových trhov, spolu so zbedačením svojej robotníckej triedy a oslabením strednej triedy. Zvýšené sociálne nerovnosti sú všade, a to najmä pokiaľ ide o prístup k dôstojnej a efektívnej zdravotnej starostlivosti. V rámci EÚ, nemecká ekonomika sa rúti z nuly do hospodárskeho poklesu, zatiaľ čo Francúzsko, Taliansko a Holandsko sú v hlbokej recesii. Grécko, Španielsko a Portugalsko sú v predĺženej depresii, zaťažené nesplatiteľnými dlhmi a neschopné uniknúť zostupnej sociálnej a ekonomickej špirále z dôvodu úsporných programov uložených Bruselom.

Vojnová politika Washingtonu, koncentrácia štátnych prostriedkov na financovanie vojenskej invázie a dotovanie nafúknutého finančného sektoru, ovplyvňujú fatálne zhoršenie zdravotných a sociálnych služieb v USA. Rastúca väčšina obyvateľstva trpí, a mnoho ďalších cíti odcudzenie od prezidenta a elity kongresmanov – rovnako ako od vlastných skorumpovaných a nekompetentných miestnych volených úradníkov.

Prvú časť úvahy nájdete tu: USA: Republika alebo vojenské impérium?, 1. časť

Tretiu časť úvahy nájdete tu: USA: Republika alebo vojenské impérium?, 3. časť

Preložené z Globalresearch.ca.

Marián Benka
Po predchádzajúcom pôsobení v rôznych tituloch ekonomickej tlače som napokon prešiel do redakcie Zem a Vek. Jednak preto, že som sa dostával k čoraz viac informáciám o pravej podstate a neudržateľnosti súčasného ekonomicko-politického systému. Jednak vďaka môjmu záujmu o prírodné duchovno, alternatívy všetkého druhu a vývoj spoločnosti ako takej.

Pridaj komentár

  & Časopis