Útlmové programy štátneho a verejného sektora

· Čas čítania: 3 min.
Foto:

Pri financovaní obnovy koronavírusom poškodenej európskej a teda aj slovenskej ekonomiky, je množstvo nezodpovedaných otázok, z ktorých najdôležitejšia je tá, z akých peňažných príjmov sa budú miliardové dlhy po roku 2027, po dobu nasledujúcich 30 rokov splácať. Terajší politici hovoria opatrne, spomínajú nové, ešte neschválené dane, akými sú napr. digitálna či emisná daň. Ďalej pripúšťajú, že využijú aj peniaze z európskeho rozpočtu, čo však určite stačiť nebude. Radšej nebudeme špekulovať.

Z terajších európskych politikov to pravdepodobne nikoho „netrápi“, keďže na terajších funkciách v tom čase už nebudú. Ale čo s tým spraví, po nás nastupujúca, mladá generácia? Podľa všetkého sa terajšie dlhy budú splácať novými dlhmi, čo nám veľmi pripomína minulé fungovanie nebankových spoločností. Sľubované vysoké úroky sa dokázali splácať len novými vkladmi a ako to napokon dopadlo, vieme.

Tieto obavy však môžu odvrátiť zo všetkých strán spomínané štrukturálne reformy domácej a teda aj slovenskej ekonomiky. Majú byť financované z už schváleného fondu obnovy Európskej komisie. Z tohto fondu časť peňazí bude garantovaná, čiže nenávratná a preto si Európska komisia vyhradila právo vyjadrovať sa k predloženým návrhom zásadných štrukturálnych zmien v domácej ekonomike členských štátov únie. Konečný súhlas s návrhmi dá Európska komisia v apríli budúceho roku. Sú známe dátumy na odsúhlasenie obsahu nami navrhovaných projektov s odbornými pracoviskami Európskej komisie, na ktorých podľa vyjadrenia vicepremiérky pracovali dlhé týždne najkvalitnejšie mozgy v našej krajine a preto právom očakávame, čo vymysleli. Jedno je ale jasné, montážna ekonomika, na ktorej funguje Slovenská republika, dlhy nesplatí.

Podľa vyjadrenia V. Remišovej, vicepremiérky a ministerky pre investície našej vlády, máme k dispozícii 30 miliárd eur z týchto troch európskych zdrojov. Prvým sú peniaze z fondu obnovy EÚ v objeme niečo nad 6 miliárd, ktoré by ministerstvo financií malo vyčerpať do roku 2026. Druhým sú peniaze z doteraz existujúceho európskeho rozpočtu na roky 2021-2027 v objeme 13 miliárd eur, ktorých čerpanie bude organizovať vicepremiérka. A napokon máme ešte stále nevyčerpané peniaze z dobiehajúceho európskeho rozpočtu v objeme 9 miliárd eur.

K dispozícii je obrovská masa peňazí z ktorých väčšinu budeme musieť o 30 rokov priebežne splácať. Z tohto  dôvodu to nemôžu byť projekty na zateplenie štátnych budov, vybudovanie kanalizácie, vybavenie nemocníc modernou technikou, ale také, ktoré budú prinášať vyššiu pridanú hodnotu, alebo výrazný pokles nákladov na spravovanie vecí verejných. Či sa na praktickej realizácii týchto projektov budú podieľať len slovenské podniky, je veľmi dôležité. Zisky chceme zdaňovať do nášho rozpočtu.

Terajšia vláda nepočíta so zvyšovaním daňových a odvodových peňazí do slovenských verejných rozpočtov. Spolieha sa na to, že Európska komisia konečne dojedná s novozvoleným americkým prezidentom zavedenie digitálnych daní od amerických spoločností. Ony totiž neplatia daň zo zisku tam, kde ho tvoria, ale tam, kde je najnižšia.

Môže sa počítať aj so zavedením nových daní z rôznych emisných povoleniek, ako aj s vyššími daňami z majetku firiem a domácností.  Dosahovať vyššiu pridanú hodnotu v montážnej ekonomike, však  bude veľmi zložité. Vyzerá to tak, že najvyššie úspory a teda peniaze na splácanie dlhov, by sme mohli dosiahnuť výrazným znižovaním nákladov na spravovaní vecí verejných. Či to bude znižovanie počtu štátnych a verejných zamestnancov, rozpredaj alebo prenájom prázdnych kancelárii, či odvážne znižovanie počtu krajov a okresov a následne aj počet poslancov. A to vôbec nešpekulujeme. Prepusteným štátnym a verejným zamestnancom by sa poskytlo vyššie odstupné z útlmového programu financovaného z garantovaných nenávratných peňazí z Európskeho fondu obnovy. Tým by sa výrazne zmiernil následok tohto kroku na ich životnú úroveň a mohli by sa následne plynule zapojiť do pracovného procesu v produktívnych oblastiach.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.
ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár