Slovanský spolok Slavica včera usporiadal už 4. ročník tradičného festivalu slovanskej literatúry pod názvom Bibliotéka Slavica, ktorý sa už tiež tradične konal na Slovanskom dvore Slavica v Alekšinciach pri Nitre od popoludňajších do neskorých večerných hodín.
Je to svojrázna knižná výstava, určená pre vydavateľstvá a autorov kníh, ktorí sa väčšinou venujú problematike Slovanov a slovanstva.
Hlavnými tematickými oblasťami týchto vydavateľstiev sú dejiny, pamiatky, príroda, jazyk, kultúra, ľudové umenie, pôvodná kultúra, etnografia, folklór, písomníctvo, filozofia, politika, spoločnosť, cestovanie, poézia, próza a preklad kníh slovanských spisovateľov a filozofov. Najväčšie expozície predstavili: vydavateľstvo Torden /Kežmarok/, vydavateľstvo Zem a Vek /Bratislava/ a domáce vydavateľstvo Nitrava /Nitra/ Slovanského spolku Slavica.
„Naším cieľom je upriamiť pozornosť na vydavateľstvá a autorov, spätých so slovanskou tematikou, ktoré budú mať možnosť aj prostredníctvom tohto podujatia prezentovať svoje publikácie širokej slovenskej kultúrnej verejnosti. Knižnú ponuku vydavateľstiev bude dopĺňať program, pozostávajúci hlavne z besied s autormi a vydavateľmi kníh. Knižný festival obohatia zaujímavé sprievodné podujatia ako napríklad výstava „ČARO SLOVENSKÉHO ORNAMENTU“, hudobné vystúpenia a ukážky boja starých Slovanov. Okrem toho, si účastníci knižného festivalu môžu dať podpísať jednotlivé prezentované knižné tituly od ich autorov. Súčasťou festivalu je aj prezentácia starších kníh v sekcii antikvariát Bibliotéky Slavica,“ vysvetlil pred začiatkom knižného festivalu predseda Slovanského spolku Slavica Miloš Zverina, ktorý následne otvoril festival a privítal hostí a účastníkov výstavy.
V úvode prezident Stavebnej komory Slovenskej republiky Ivan Pauer prezentoval svoju knihu „Slovenský zázrak sa nekoná, alebo 35 rokov konsolidácie hospodárstva Slovenska, aby sme sa mali lepšie a prišli o všetko…“ Knižná práca tohto známeho odborníka je ozaj výnimočné dielo, ktoré rozpráva o priebehu „úžasného“ hospodárenia vlád Slovenskej republiky v priebehu ostatného pol storočia – od roku 1974 do roku 2024. Ivan Pauer prezradil, že ku vzniku diela dali podnet časté rozhovory autora s odborníkmi, pôsobiacimi v stavebníctve, a s ktorými sa stretáva v rámci svojich odborných vzdelávacích seminárov.
Autor na základe osobných životných skúseností, množstva štatistických údajov hospodárenia druhej a tretej Slovenskej republiky podľa jednotlivých období politických, hospodárskych a ekonomických systémov a vlád odhaľuje pravdu o odbornom riadení a plánovaní rozvoja hospodárstva Slovenskej republiky počas ostatných 50 rokov, ktorý zaznamenal zatiaľ najväčšiu zadlženosť Slovenska. Poukázal na chyby slovenských politikov a ekonómov a prezradil a cesty a spôsoby nápravy nelichotivej situácie. Prezradil základné príčiny hospodárskeho úpadku a ponúkol principiálne návrhy, ako začať s koncepčným riadením štátu a zahájiť rozvoj vlastného slovenského hospodárstva, aby sa Slovensko opäť stalo prosperujúcim sebestačným národom a obnovilo svoju hospodársku a politickú suverenitu.
Následne skúsený historik, bádateľ a spisovateľ Oskár Cvengrosch porozprával o svojej knihe „Pravdivé dejiny Slovienov a Slovanov.“ Predstavil úplne novú koncepciu našich najstarších dejín. Jeho kniha vznikla na základe originálnych antických a rímskych zdrojov a odlišuje sa od oficiálnej historiografie. Autor predstavil pozoruhodnú interpretáciu nových poznatkov z oblasti genetiky, DNA, jazykovedy, heraldiky, toponýmie, geografie, astronómie, ako aj starovekej gréckej a slovanskej mytológie. Táto nová koncepcia dejín pravdivo vypovedá o pôvode Slovanov vo vnútrokarpatskom priestore už v období pred 9 000 rokmi. Popisuje dôležité udalosti a okolnosti našich slovanských dejín za posledné tisícročia. Ide o neznáme, alebo v oficiálnych dejinách úplne ignorované a odmietané udalosti.
Po krátkej prestávke diváci videli ukážky boja starých Slovanov, ktoré predviedla skupina Bojar. Potom známy básnik, epigramatik a textár Milan Hodal prezentoval knihu svojich básní „Za svet.“ Porozprával o krásnom svete budúcnosti, v ktorom neexistujú vojny a všetci si vážia mier, kde bude víťaziť zdravý rozum a ľudskosť. Podčiarkol, že je to oveľa lepší svet, ako ten, súčasný, v ktorom bude vyhrávať dobro. Kniha básnika však odráža aj súčasnú dobu, ktorú práve žijeme. A je v nej nádej, že ľudstvo zmúdrie a svet bude lepší…
Následne odborník v krízovom riadení, sieťovaní a vytváraní multisektorovej a multidisciplinárnej spolupráce, a to najmä v oblasti ľudských zdrojov, širokospektrálnych inovácií, informačno-komunikačných technológií, technologického rozvoja a v ďalších oblastiach Peter Poláček predstavil svoju knihu „Sám vojak v poli 2“. V nej autor zverejnil výber svojich článkov, ktoré napísal v období od 31.10.2022 do 24.4.2024. V období, ktoré sa začalo písaním prvej knihy trilógie VEDMA, VEĎ MA s názvom SYN ČLOVEKA. Tam sa snažil nájsť odpovede na otázky: „Čo je to počiatok? Ako vznikol náš svet? Čo predstavuje koniec sveta? Čo sa ukrýva za tajomstvom života a smrti?…“
Podvečer skúsený prírodovedec, biológ, spisovateľ, publicista, dramatik a scenárista Gustáv Murín prezentoval svoju knihu „DemoláCIA našej demokracie od Havla po Šimečku.“ Poukázal na viaceré dôveryhodné dokumenty a svedectvá od „Nežnej revolúcie“, ktoré prekvapujúco odhaľujú, aké špinavosti sa skrývajú za figúrkami, nastrčenými až na vrchol politickej moci u nás, omieľaním fráz o „demokracii“ a „ľudských právach“. Gustáv Murín predstavil „portréty“ mnohých politikov a dospel k záveru, že všetky sú výtvormi umelej inteligencie. Lenže tá ich doba nebola až taká počítačovo zdatná a kreatívna. Ale veď slovo „inteligence“ má v názve aj Central inteligence agency, čiže CIA…
V rámci večerného programu podujatia na Bibliotéke, ktoré sa uskutočnilo v priestoroch kultúrneho domu v Alekšinciach, prebehla spoločná beseda mesačníka Zem & Vek a vydavateľstva TORDEN za účasti Tibora Eliota Rostasa, Róberta Mervu a Rastislava Rumana, ktorý diskusiu moderoval. Rastislav Ruman na úvod privítal publikum a predstavil nielen históriu a misiu mesačníka Zem & Vek, ale aj širší význam platformy, ktorú tento časopis počas svojho 12-ročného pôsobenia vytvoril. Zdôraznil, že Zem & Vek nie je len tlačený magazín, ale intelektuálne a spoločensky ukotvené hnutie, ktoré spája ľudí rôznych profesií – od vedcov cez umelcov až po analytikov, ktorí sa snažia pomenovať to, čo sa vo svete skutočne deje, bez ohľadu na ideologické či mocenské mantinely.
Vyzval prítomných k slobodnému a kritickému mysleniu práve preto, že žijeme v čase, keď je verejný dialóg čoraz viac deformovaný a selektovaný.
Diskusia sa odvíjala od aktuálnych udalostí na Blízkom východe. Obaja hostia vyjadrili znepokojenie nad vývojom situácie a ukázali nové pohľady na konflikt medzi Izraelom a Iránom a samozrejme neobišli ani genocídu v Palestíne. Róbert Merva dodal, že hoci je Izrael vnímaný ako spojenec Západu, mnohé jeho kroky presahujú rámec sebaobrany a smerujú k dlhodobej destabilizácii regiónu, pri ktorej USA zohrávajú úlohu tichého garanta.
Téma sa prirodzene posunula k delikátnej oblasti tzv. sionizmu a antisemitizmu. Diskutujúci sa zhodli, že ideologická výnimočnosť Izraela potláča akúkoľvek verejnú diskusiu o jeho politike a dôsledkoch.
Jedným z vrcholov večera bola diskusia o tzv. „globálnom parazitovi“ – nie ako konkrétnom subjekte, ale ako označení pre dlhodobé štruktúry a mechanizmy tzv. deep stateu, ktoré ovplyvňujú svetové dianie.
Ďalšou z tém večernej besedy bola samozrejme cenzúra. Pripomenula sa návšteva NAKA v dome Tibora Eliota Rostasa a následný politický proces s verejným odsúdením osoby za názory a citácie Štúrovcov. Ide samozrejme o dlhoročné nálepkovanie a kriminalizáciu osôb, ktoré systém považuje za nebezpečné a hlavne mienkotvorné. Diskutujúci neustále pripomínali že sloboda slova sa úplne vytratila a je preto potrebné každodenne, neustále a vytrvalo o ňu bojovať.
Taktiež sa hovorilo o tom, že „progres“ je u nás masívne financovaný zo zahraničia, zatiaľ čo nezávislé iniciatívy ako Zem & Vek či TORDEN prežívajú len vďaka čitateľom a priaznivcom.
V úplnom závere sa beseda obrátila k budúcnosti a diskutujúci sa zhodli, že je len na nás akú bude mať podobu.
Po oficiálnej časti nasledovala neformálna debata, podpisovanie kníh a osobné rozhovory s účastníkmi knižného festivalu Bibliotéka.
Záznam z besedy Tibora Eliota Rostasa, Roberta Mervu a Rastislava Rumana si môžete pozrieť tu:
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.