Skrátenie pracovného týždňa na štyri dni so zachovaním plnej mzdy i výkonu by mohlo predstavovať cestu k rastu práce. Testovanie v cudzine aj Česku potvrdilo zvýšenie efektivity a príjmov podnikov i zlepšenie duševného zdravia zamestnancov. Uviedol to Inštitút pre politiku a spoločnosť (IPS). Svoju správu o budúcnosti, flexibilite a skrátení práce zaslal ČTK. Zhrnul v nej výsledky výskumov a zistení z domova i cudziny. IPS založilo v roku 2014 hnutie ÁNO. „Štvordňový pracovný týždeň, najmä model 100-80-100 (plná mzda za štyri pätiny času s plným výkonom), sa ukazuje ako sľubná cesta,“ uviedol think tank. Podľa neho by politici mali podporiť financovanie projektov na odskúšanie nových pracovných modelov a výsledky sledovať, aby lepšie nastavili právne pravidlá.
Skrátenie pracovného času chcú presadzovať v nasledujúcich rokoch odbory. Podľa zamestnávateľov a časti politikov prechod na štvordňovú prácu nie je v priemyselnom Česku kvôli nedostatku pracovných síl v blízkej dobe možný. Britský pilotný projekt z roku 2022 podľa IPS ukázal, že 92 percent zamestnancov z viac ako 60 firiem si model 100-80-100 chcelo po otestovaní nechať. Ubudlo vyhorenie, zlepšil sa výkon aj duševné zdravie. Na Islande skúšal kratší pracovný čas bez zníženia mzdy medzi rokmi 2015 a 2019 verejný sektor. „Výsledkom bol trvalý rast HDP,“ uvádza správa. Do roku 2022 na kratší pracovný týždeň prešlo 51 percent pracovníkov. Podporili to vládne investície do vysokorýchlostných technológií v celej krajine.
V Česku v roku 2019 zaviedla podľa IPS štvordňový pracovný týždeň firma Sherpas. Darí sa jej lákať nové talenty, produktivitu udržuje, zlepšuje sa duševné zdravie zamestnancov a sú efektívnejšie, píše inštitút. Poľsko pred nedávnom začalo v mestských firmách a úradoch projekt, ktorý by mal trvať rok a pol. Po 35 hodín týždenne pracujú tisíce ľudí, dôraz je na efektivitu. V USA pilotné projekty potvrdili nárast príjmov aj spokojnosti pracovníkov. Sedem z desiatich ľudí by sa k dlhšiemu týždňu nevrátilo, ak by sa im nezdvihol zárobok aspoň o desať či 15 percent.
V Belgicku prechod na štvordňový pracovný týždeň umožnila legislatíva z roku 2022. Počet hodín sa ale nekráti, len sa rozloží do štyroch dní. Zmeny využili necelé dve percentá ľudí. „Cieľom Belgicka bolo zvýšiť účasť na trhu práce, ale predĺžené pracovné dni sa ukázali ako problematické,“ píše think tank. Odporúča ministerstvu priemyslu po vzore Islandu investovať do digitálnej infraštruktúry a rezortu práce otestovať štvordňový pracovný týždeň vo verejnej sfére. Vzniknúť by mala legislatíva s právom na odpojenie, štandardy práce na diaľku a s podporou kratšieho pracovného týždňa, radí IPS.
Rozšírenie práce na diaľku urýchlil covid aj postup digitalizácie. Flexibilita je zásadná pre udržanie mladších síl, pripomína inštitút. Podľa minuloročného výskumu by v ČR prácu na diaľku uvítali tri pätiny zamestnancov.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1. Čtyřdenní pracovní týden s plnou mzdou může být podle IPS cesta k udržitelnosti, ČTK, 23.8.2025
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.