
V poslednom období sa čoraz častejšie hovorí o zlate predovšetkým z dôvodu narastajúceho dopytu zo strany centrálnych bank, ktoré menia štruktúru svojich devízových rezerv na úkor amerických dolárov, čo podľa všetkého súvisí len s narastajúcim geopolitickým napätím na zemeguli. Zlato tak začína mať „slávu“ z obdobia pre rokom 1971, keď americký dolár bol krytý zlatom a americká centrálna banka mohla vytlačiť len toľko papierových peňazí koľko mala vo svojich sejfoch uložených zlatých odliatkov, ktorých gramáž v trojskej unce bola stanovená na jednotku peňažnej meny. V roku 1971 americký prezident R. Nixon rozhodol ukončiť viazanosť amerického dolára na zlato, čím skončilo obdobie jeho zlatého štandardu a tak americký dolár už nebol viazaný na zlato ale len na dôveru americkej ekonomiky. O obnovení zlatého štandardu sa tiež pokúšalo spoločenstvo štátov BRICS zavedením novej meny rovnaké názvu. Táto predstava však bol „zamietnutá“ na poslednom summitu v ruskej Kazani z dôvodu, že spoločná mena s rovnakou menovou politiku nemôže vyhovovať rozdielnym hospodárskym cyklom v narastajúcom počte štátov BRICS, čo je napokon aj problém spoločnej meny euro v eurozóne.
Slováci majú zlaté devízové rezervy v zahraničí
Čo bolo dôvodom prečo centrálne banky začali tak vykupovať zlato, z dôvodu čoho jeho cena atakuje dnes hranicu 2800 dolárov za uncu, čo je 31,103 gramu? Podľa názoru viacerých sú to sankcie na zmrazené ruské devízové rezervy, čo vraj „vyplašilo“ mnohé krajiny, ktoré mali svoje devízové rezervy v dolároch v zahraničných bankách, žeby mohli z rôznych politických dôvodov o ne prísť a preto ich začali meniť v prospech zlata. Iným dôvodov však bude, že štáty BRICS začali čoraz viac obchodovať vo svojich národných menách a tak dnes sa čoraz menej obchoduje v amerických dolároch. Pokiaľ ide o zásoby zlata, tak najväčšie sú v USA/ 8100 ton/ potom v Nemecku/ 3350 ton/ a Taliansku/2480 ton/ , koľko zásob zlata majú v Číne a v Rusku, sme sa nedozvedeli. Slovenské zásoby zlata v objeme 31,5 ton sa nachádzajú len v anglickej centrálnej banke.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.