Podľa Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj /OECD/ dochádza v najväčších ekonomikách sveta k spomaleniu hospodárskeho rastu. Prečo? Dôvodov je viacero z ktorých dominujú inflácia, rast úrokových sadzieb ako aj klesajúca hodnota akciových indexov a tak sa nečudujme, že všetky aj zápasia s narastajúcou zadlženosťou, z ktorej nenachádzajú východisko. Ako sa na týchto negatívnych ukazovateľoch podieľa aj rusko-ukrajinský konflikt, na ktorý sa reaguje 8 kolom sankcií, či neschopnosť centrálnych bánk včas reagovať na infláciu, predčasná snaha zelených politikov zlepšiť klimatické podmienky na starom kontinente, samozrejme pandémia a takto by sme mohli pokračovať, nebudeme špekulovať. S problémami v EÚ sa potykajú nielen bývalé štáty východného bloku, ale aj Nemecko doteraz zvyknuté na lacné ruskú suroviny, ktoré zatiaľ počíta nie s celoeurópskym riešením kompenzácie vysokých cien energií, ale trebárs aj v Spojenom britskom kráľovstve, ktoré kedysi bola svetová ekonomická veľmoc. Ich libra má vyšší menový kurz ako americký dolár, napriek tomu po brexite aj ona zápasí s infláciou či energetickou krízou, ktorej výpadky elektriny by najviac postihli britský bankový sektor. Ich centrálna banka nás zaskočila neštandardnou menovou politikou, keď spolu obnoveným kvantitatívnym uvoľňovaním zároveň zvýšila aj úrokové sadzby. O obrovskej zadlženosti južného krídla eurozóny sa netreba ani zmieňovať, podľa názoru väčšiny ekonómov, sa ich dlhy nikdy nesplatia a tak si kladieme oprávnenú otázku, čo bude s nimi.
Ázijské združenia počítajú s národnými menami
Podľa všetkého európsky kontinent už stráca svoje doterajšie postavenie v globálnom ekonomickom priestore a do popredia sa dostavajú ázijské krajiny združené v Šanghajskej organizácii pre spoluprácu, Euroázijskej hospodárskej únie, s dominantným postavením Číny a Indie, v ktorých sa angažuje aj Rusko. Podľa vyjadrenia viacerých budú práve oni nositelia očakávaných zásadných zmien v globálnej ekonomike a teda aj v politike. A tak sa nečudujme, že ázijské krajiny počítajú aj so zmenou doterajšieho medzinárodného platobného systému pravdepodobne aj s inou svetovou rezervnou menou, pritom sa najčastejšie spomína mena BRICS, pričom sa nevylučuje, že vo vzájomných obchodných vzťahoch sa čoraz viac budú využívať aj ich národné meny, čo by posilnilo stabilitu, finančné vzťahy, ako aj ich peňažný a kapitálový trh. O dopade na terajší medzinárodný systém s vedúcim postavením amerického dolára v medzinárodnom platobnom systéme SWIFT, zatiaľ nevieme.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.