Euro je spoločná mena väčšiny členských štátov EÚ a treba povedať, že je spolu s čínskou menou, americkým dolárom, britskou librou a japonským jenom v koši svetových rezervných mien. Jeho najväčšou chybou však je, že sa narodilo s vrodenou chybou, ktorá ako napokon každá vrodená chyba sa nedá odstrániť. Tou chybou však je, že pôsobí v prostredí nesúladu medzi fiškálnou politikou vlády a menovou politikou jeho krstného otca, ktorým je ECB. Tento nesúlad spôsobuje, že zadlženosť členských štátov eurozóny je rozdielna a tiež aj ich výnosy zo štátnych dlhopisov. Rovnaké úroky nie sú vhodné pre všetkých a tak sa nečudujme, že niektoré štáty ako Nemecko na nich zarobilo a iné ako Grécko a južné členské krajiny na nich prerobili. Či nás prekvapí, že ekonomika EÚ je na tom lepšie ako ekonomika eurozóny vieme, je to dôsledok spomínanej vrodenej chyby.
ECB len plní politické zadanie
Ekonomiku starého kontinentu postihujú samé krízy, keď po finančnej sa stretávame s dlhovou, na ktoré sa právom očakávalo, že aj menová politika ECB bude svojimi priamymi a nepriamymi nástrojmi účinne reagovať. Na finančnú krízu reagovala poklesom úrokovej sadzby a začala vo veľkom aj s výkupom štátnych dlhopisov. Tento mechanizmus dnes nemôže uplatňovať, keďže úroky sú nízke a dokonca aj záporné a doterajšie objemy tlačených peňazí sú jedným z dôvodom narastajúcej zadlženosti a vysokej inflácie. Za tejto situácie sa nemôžeme čudovať, že po dlhovom váhaní sa už rozhodla zvýšiť svoje základné úrokové sadzby, aby už týždeň zvolala mimoriadne zasadnutie, že medzi talianskymi a nemeckými štátnymi dlhopismi sú tak vysoké náklady, že v tlačení sa bude pokračovať, čo znamená, že štátne dlhy sa budú monetizovať neobmedzene. Prečo ale ECB prestalo zaujímať, že sa v zadlžených ekonomikách nedodržiavajú fiškálne pravidlá stability eura je pre väčšinu z nás nepochopiteľné. Alebo, žeby sa viac zaujímala aj o zelenú ekonomiku pod ktorou sa rozumie dať pokyn svojím podriadeným bankám aby tieto prednostne a za výhodnejší úrok požičiavali peniaze na projekty, ktoré budú mať niečo spoločné s obnoviteľnými zdrojmi energií a nie na tie, ktoré budú naďalej v pôde „kutrať“ fosílne paliva ? Keďže úroky týkajúce sa eura sú nižšie ako amerického dolára, výmenný kurz voči doláru klesá, čo má samozrejme vplyv na ceny všetkého, začo sa platí pri dovoze v dolároch. Ako sa budú zvyšovať úroky v centrálnej banke domácnosti nás zaujíma, pretože spolu s narastajúcou infláciou budú mať menej peňazí na splácanie úverov, čo napokon môže ohroziť aj stabilitu bankového sektora.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.