V sobotu popoludní v samotnom centre mesta pod Zoborom sa pri pomníku Červenoarmejcovi uskutočnila spomienková panychída na pamiatku zosnulých, zvlášť vojakov, ktorí položili svoje životy na bojových poliach, keď si bránili svoju vlasť. Táto spomienková akcia sa uskutočnila na Dimitrijevskú zádušnú sobotu a zúčastnili sa na nej obyvatelia Nitry a širokého okolia. Panychídu v Nitre podvečer celebroval jerej Marek Kundis z Piešťan.
Pravoslávny kalendár v Ruskej, Srbskej a Bulharskej cirkvi stanovuje dni osobitnej spomienky na zosnulého, nazývajú sa rodičovské soboty. Jeden z týchto dní, Dimitrijevská sobota, sa oslavuje v druhej polovici jesene. Dimitrijevská sobota v pravoslávnej cirkvi vždy pripadá na poslednú sobotu pred 8. novembrom /pred rokmi – 26. októbra podľa starého štýlu/ – deň spomienky na svätého Veľkého mučeníka Demetera Solúnskeho, v katolíckej cirkvi tento deň sa pripomína 9. apríla.
Dimitrijevská sobota vďačí za svoj pôvod Svätému veľkému mučeníkovi Demeterovi zo Solúna, ktorý žil v III.-IV. storočí. Jeho pamäť je uctievaná nielen v pravoslávnej cirkvi, ale aj v katolíckej cirkvi. Napríklad, v Rusku je Dimitrijevská sobota ako deň spomienky na mŕtvych spoľahlivo známa už od XV. storočia. Najprv bol v kláštoroch zavedený pamätný deň: tam, v Dimitrijevskú sobotu, bolo zvykom modliť sa za všetkých zosnulých bratov. V kostoloch a chrámoch bolo zvykom modliť sa za všetkých zosnulých kresťanov. Existuje tiež legenda o spojení medzi Dimitrijevskou sobotou a víťazstvom vojvodu Dmitrija Donského v bitke pri Kulikovom poli 7. septembra 1380.
Ctihodné knieža Dmitrij Donskoj požiadal svätého Sergija z Radoneža, aby na deň spomienky na zosnulých slúžil panychídu pre vojakov, ktorí zahynuli počas bitky s Mamajom. V polovici XIX. storočia, filológ Petr Bessonov vydal zbierku duchovných básní, medzi ktorými bol „Verš o Dimitrovskej rodičovskej sobote, alebo Vízia Dmitrija Donského.“ Tento text odkazuje na rozhodnutie kniežaťa stanoviť Dmitriejevskú sobotu na počesť vojakov, ktorí padli v Kulikovskej bitke.
V roku 1903 ruský cisár Mikuláš II. podpísal oficiálny dekrét, podľa ktorého boli vojenské jednotky povinné vykonávať spomienkovú bohoslužbu za zosnulých vojakov v Dmitrijevskú sobotu „Za vieru, cára a vlasť, ktorí položili životy na bojiskách.“ Pravoslávni kresťania dávajú sviečky tak na odpočinok duší, ako aj na zdravie príbuzných a priateľov. Domnievajú sa, že sviečka je symbolom nášho postavenia pred Bohom, našej modlitby k Bohu alebo k Božím svätým. Sviečka je tiež obetou Bohu pre Cirkev.
V pravoslávnej cirkvi sa modlitba za zosnulých považuje za hlavnú a neoceniteľnú pomoc tým, ktorí odišli na druhý svet. Vo všeobecnosti vzaté zosnulý nepotrebuje ani rakvu, ani pomník a tobôž nie vyberavé jedlo na pohrebnej hostine. Toto všetko je iba daň tradíciám, hoci aj veľmi zbožným. Večne živá duša cíti nedostatok a veľkú potrebu neustálej modlitby za ňu, pretože sama už nemôže uskutočňovať dobré skutky, ktorými by na seba mohla privolať Božiu milosť. Pre spomienku a modlitby za zosnulých sú v Pravoslávnej cirkvi v každom roku vyhradené osobitné dni.
Z histórie je známe, že z Kulikovho poľa sa nevrátilo vyše 250 tisíc vojakov, ktorí bojovali za svoju vlasť. Do rodín spolu s radosťou z víťazstva prišiel i žiaľ zo straty a tak sa tento osobitný deň spomienky na Rusi stal dňom, kedy sa spomína na všetkých zosnulých. Od toho času sa v sobotu pred sviatkom svätého veľkomučeníka Dimitrija Solúnského nielen na Rusi, ale aj v slovanských cirkvách uskutočňovali zádušné bohoslužby. Neskôr sa v tento deň začalo spomínať nielen na vojakov, ktorí položili svoj život za vieru a vlasť, ale aj na všetkých zosnulých pravoslávnych kresťanov.
Na Dimitrijevskú sobotu ako aj ostatné zádušné soboty veriaci navštevujú hroby zosnulých príbuzných, v chrámoch a na cintorínoch sa slúžia panychídy a usporadúvajú sa spomienkové pohostenia. Pamiatku zosnulých, zvlášť vojakov, ktorí položili svoje životy na bojových poliach, si na Dimitrijevskú zádušnú sobotu dňa 9. novembra uctili aj obyvatelia z Nitry a širokého okolia.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.