
Z dôvodu poklesu inflácie znižovali v roku 2024 americká a európska centrálna banka základnú úrokovú sadzbu, v prvom prípade trikrát za rok na terajších 4,5 percenta a v druhom prípade štyrikrát za rok na terajších 3.0 percenta. V USA sa inflácia koncom vlaňajšieho roka pohybovala na úrovni 2,7 percenta v eurozóne na úrovni 2,2 percenta. Nižšie úrokové sadzby mali vplyv na nárast akciových indexov predovšetkým na druhej strane Atlantiku, v menšej miere aj európskych akciových indexov, na rast kryptomien, z ktorých bitcion nedávno prekonal 100 tisícovú dolárovú hranicu. O tom, že na spomínaný rast mali vplyv aj americké prezidentské voľby, predovšetkým ich výsledky v prospech D.Trumpa, budeme súhlasiť. Pozrime sa však akým smerom sa uberalo zlato, ktoré bolo kedysi úzko prepojené na americká dolár. V poslednom období sa jeho cena zvýšila o takmer 30 percent a tak si kladieme oprávnenú otázku, prečo?
Pokles dolára je dôsledok aj západných sankcií
Pred Rusko-ukrajinským konfliktom nebolo zlato hlavnou devízovou rezervou svetových centrálnych bank. Stalo sa ňou až potom, keď súčasťou západných sankcií bolo zmrazenie ruských devízových rezerv v západných bankách, čo sa pokladá za jednu z najväčších západných sankčných chýb, ktoré dosť poškodilo americký dolár. Prečo? Štáty globálneho juhu, ktoré predávajú ropu za doláre majú tržby uložené na svojich účtoch v západných bankách a dostali „strach“, že obdobne by sa mohlo postupovať aj voči ním v prípade vypuknutia globálneho konfliktu. Tieto, nazvané aj ako „petrodoláre“ predstavujú ich devízové rezervy, sa postupne znižujú za zlato, vraj z dôvodu diverzitfikovať devízové rezervy, čo dnes okrem ázijských centrálnych bank robia aj iné centrálne banky na starom kontinente. Zlato vo veľkom nakupuje Čína ale nedávno aj Česko ale tiež všetci ktorí chcú „rozložiť“ svoj peňažný majetok do bezpečnejšieho zlatého prístavu.
Slovenské zlaté rezervy uložené v Londýne
Význame zlata na finančných trhoch narastá v súvislosti uvoľnenou menovou americkej a európskej centrálnej banke. S poklesom úrokovej sadzby dochádza k znehodnoteniu dolára a euro, z dôvodu čoho sa zvyšuje na peňažnom trhu aj masa peňazí nižšej hodnoty a tým sa zvyšuje význam voči ním zlata. Najvyššia cena zlata v minulom roku bola v októbri a síce až 2800 dolárov za jednu uncu čo je 31,1034768 gramov. Keďže v roku 2025 sa počíta s pribrzdením menovej politiky spomínaných centrálnych bank, sa s výrazným nárastom ceny zlata už z tohto dôvodu nepočíta. Iná vec bude ich záujem zvyšovať objem devízových rezerv v zlate na miesto dolára a eura, čo napokon platí aj pre fyzické osoby keďže ich počet investovať dočasne voľné peniaze do zlatých mincí. Centrálne banky majú dnes v zásobách okolo 36 tisíc ton zlata, z nich najviac USA okolo 8,1 tisíc ton, Nemecko okolo 3,3 tisíc ton a Taliansko viac ako 2,4 tisíc ton zlata. Slovensko má po rozdelení 31,69 ton zlata, ktoré je uložené v Bank of England v Londýne.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.