Vatikán ako mimovládna organizácia

Tagged With: , , , , 2 komentáre

„Écrasez l’infâme!“ Zničte nehanebnicu! S týmto zúrivým pokrikom, ktorý prvýkrát použil Voltaire, sa luza podnecovaná lóžovými bratmi z jakobínskeho klubu vrhla počas Francúzskej revolúcie na všetko cirkevné: na kostoly, cirkevný majetok, kláštory, kňazstvo i veriacich, aby ubila na smrť cirkev a všetkých jej členov.
Hoci chystaný protikresťanský svetový štát bude mať bezpochyby všetky mocenské prostriedky na vedenie doposiaľ nevídaného boja proti Kristovej cirkvi, slobodomurárstvo to storočia skúšalo pozvoľnou metódou na jej vnútorné rozloženie. Plazivá autodeštrukcia nepriateľa je najpohodlnejšou a najúčinnejšou metódou v porovnaní s nepeknou, viditeľnou a až príliš mnoho mučeníkov plodiacou násilnou akciou, ktorú je navyše nutné neustále maskovať a ospravedlňovať.
Do tajov zasvätený sionista Lenin hovoril o užitočných idiotoch, ktorí pracujú pre revolúciu bez toho, aby o tom tušili. Sám vedel, že jeho vlastní režiséri sú skvelí v umení nechcene a nevedome nechať pracovať ostatných pre svoje záujmy. Privolať užitočných idiotov do práce na vlastnej skaze, prirodzene, vyžaduje dávku cieleného ideologického podvracania a prepašovania zradcov do kľúčových pozícií. Pomocou nasadených agentov a bubnovou paľbou jemne dávkovanej manipulácie más všetkých (vrátane cirkevných) informačných prostriedkov sa nakoniec podarilo veľkú časť veriacich (hierarchie, teológov, rehoľníkov, duchovných správcov) pretvoriť na samovražedný tím na chystanú diktatúru humanity (ako ju nazýva Johannes Rothkranz) a jednotné náboženstvo sveta. Taký je obraz, ktorý sa ponúka ohromenému pozorovateľovi šesťdesiat rokov po Druhom vatikánskom koncile (DVK), ktorým si cestu do teológie i vedomia veriacich našla ekumenická ideológia.
Radosť a nádej
Optimistickým gaudium et spes začína hlavný z textov a ústredná snaha DVK o zmenu režimu. Samotné prehlásenia v dokumentoch Vatikánu však ešte nestačia na to, aby dosiahli zmenu zmýšľania, ako o ňu usiluje skrytá vrchnosť. Personálna infiltrácia, starostlivo dávkovaná indoktrinácia kléru či laikov, desaťročia energicky vykonávaná lóžami, a koncilom pretrhnuté hrádze konečne začali niesť nezanedbateľné ovocie. Veľmajster Veľkého Orientu Francúzska Jacques Mitterand v prejave 3. 9. 1962 odhalil svojim bratom pravdu už pred koncilom: „Úplne opačne ako my slobodomurári, katolíci v mene ekumenizmu nezostanú verní svojej minulosti. Nevyznajú sa. Skôr vynaložia všetky sily, aby svoju vieru urobili spoločensky prijateľnou novotami, ktoré poprú celú tradíciu.“
Podrobné skúmanie a porovnanie koncilových a predkoncilových spisov by vynieslo na svetlo veľmi dôležité súvislosti, v zásade však stačí preukázať ideovo historickú, obsahovú príbuznosť, či dokonca identitu ústredných teologických myšlienok dneška s lóžovou ideológiou. Koncilové texty, vedľa nepochybne katolíckych odsekov, obsahujú aj značný počet takých, ktoré možno hodnotiť ako inšpirované slobodomurárstvom. Zodpovedajú duchu gnostického teilhardizmu a (neo)modernizmu, ktorý bol významne posilnený a formálne inkorporovaný do cirkvi. Spolu s ním plnia strany teologických publikácií, stĺpce cirkevných novín a vysielací čas kresťanského rozhlasu agnosticizmus, humanistický panteizmus, náboženský indiferentizmus a synkretizmus (už vôbec nehľadiac na ekumenizmus, ktorý stratil záujem o pravdu).
Otcovia koncilu by iste urobili lepšie, keby si vzali k srdcu seriózne prorocké slová Roberta H. Bensona, líčiaceho úvahy posledného pápeža, ktorý sa vyrovnáva s prenasledovaním Antikrista, v knihe Pán sveta: „Muselo to zájsť tak ďaleko. Kresťanstvo z Európy zmizlo ako posledný lúč slnka, ktoré zachádza za tmavú horu. Večný Rím ležal v troskách, na východe i na západe na Boží trón posadili človeka, preukazovali mu božské pocty. To bol ten pokrok sveta, keď sa najväčšej vážnosti tešila sociológia, ale bez božského učenia.“ Text sa stotožňuje so slovami Svätého Písma, ktoré hovorí o poslednom pápežovi ako o skutočnom katolíkovi, ktorého prenasledujú. Preto nemôže ísť o toho súčasného, na ktorého bezbožný mainstream skladá ódy.
Súhrnne možno konštatovať, že to, čo požadovali plány bratov v zástere, Protokolov a ďalších prejavov, DVK vyžaduje jasne a otvorene. Storočia trvajúce podmývanie katolíckej cirkvi v zásade dosiahlo cieľ. Petrova loď začala
manéver, pri ktorom len málo námorníkov a pasažierov vôbec postrehlo zmenu, ale či už o tom vedia, alebo nie, plavia sa priamo do oprát svetovej ríše protivníka.
Autor: Richard Strážan
Mesačník Zem&Vek si môžete predplatiť na:
Zem a Vek
Zopár slov o autorovi...
2 Responses to "Vatikán ako mimovládna organizácia"
  1. Chcem poprosiť autora o zdroj tejto informácie: „Text sa stotožňuje so slovami Svätého Písma, ktoré hovorí o poslednom pápežovi ako o skutočnom katolíkovi, ktorého prenasledujú.“
    V Biblii sa nenachádza slovo pápež a slovo katolík už vôbec nie. Také Sväté písmo, v ktorom by takáto alebo podobná informácia bola alebo aspoň s podobným významom neexistuje.

    • Katolícku cirkev založil Boží Syn, Ježiš Kristus. Pred svojim nanebovzatím sľúbil apoštolom, že im dá Ducha Svätého, a že On, Ježiš, bude s nimi, teda so svojom Cirkvou až do konca sveta. Tým podľa Kristovej vôle bola zaručená jej neomylnosť a pravosť v učení viery a mravov. Ježiš odovzdal Cirkev do správcovstva apoštolom a ich nástupcom – biskupom. V pastierskej službe im mali pomáhať kňazi a diakoni. Z 12 učeníkov, ktorých si pre dielo spásy Vykupiteľ vybral, má prvenstvo apoštol Peter. Hlavou neviditeľnej Cirkvi zostal a bude stále až do konca sveta Pán Ježiš, jej zakladateľ. Za viditeľnú hlavu cirkvi a svojho zástupcu na zemi (Najvyššieho pastiera) ustanovil Kristus apoštola Petra – prvého pápeža a jeho nástupcov – rímskych biskupov. Čo je podstatou pápežstva? Kázanie evanjelia a ochrana jednoty spasiteľnej viery pred herézami. Svätý Peter najskôr sídlil v Jeruzaleme, neskôr v Antiochii a nakoniec pôsobil 25 rokov v Ríme. (42- 67). Tam ako rímsky biskup zomrel mučeníckou smrťou a tam bol aj pochovaný.

      DÔKAZY O PETROVOM VYVOLENÍ DO PÁPEŽSKÉHO ÚRADU

      Biblia

      „A toto sú mená dvanástich apoštolov: prvý Šimon, zvaný Peter, a jeho brat Ondrej, Jakub Zebedejov a jeho brat Ján,“ (Mt 10, 2)

      „A priviedol ho k Ježišovi. Ježiš sa naňho zahľadel a povedal: „Ty si Šimon, syn Jánov, ale budeš sa volať Kéfas,“ čo v preklade znamená Peter.“(Jn 1, 42)

      „A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“(Mt 16, 18-19) Tieto slová vysvetľuje svätý Augustín takto: „Preto Pán hovorí: „Na tejto skale postavím svoju Cirkev,“ lebo Peter povedal: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ Teda na tejto skale, ktorú si vyznal, hovorí, postavím svoju Cirkev. „Tou skalou bol Kristus.“ Na tomto základe bol postavený aj sám Peter.“

      „Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov.“(Lk 22, 32)

      Ježiš mu povedal: „Pas moje baránky… Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce!“(Jn 21, 15-17)

      Ďalšie citáty: Jn 20, 1 – 2; Lk 24, 34; Sk 1, 15 – 26; 2, 14 – 41; 15, 6 – 7 atď.

      Tradícia cirkvi

      Keď v roku 94 povstali v Korinte vnútorné spory, tak veriaci sa neobrátili na ešte žijúceho apoštola Jána, ale na rímskeho biskupa Klimenta, hoci Korint nepatril k metropole Rímskej. Kliment, vedomý si svojej moci a hodnosti, píše do Korintu a napomína kresťanov, aby poslúchali toho, „ktorý im skrze Ducha Svätého píše.“ Veriaci ho rešpektovali a Kliment napokon obnovil mier svojim rozhodnutím v Korintskom spoločenstve.

      Ignác Antiochijský rímsku cirkev nazýva Hlavou zväzkov lásky.

      Sv. Irenej († 202), dáva Cirkvi v Ríme zvláštnu prednosť. „Rímska cirkev má osobitné postavenie, a preto každá cirkev sa jej musí podriadiť.“ Okrem iného Irenej zostavil prvý zoznam rímskych biskupov – pápežov z roku 180. Táto historická chronológia bola potrebná, aby sa ukázalo, že spasiteľná viera sa podávala od Krista cez Petra a jeho nástupcov. Tento postoj mal aj sv. Augustín: „Čo mňa ku katolíckej Cirkvi viaže, to je nepretržitý rad biskupov až po terajšieho pápeža.“

      Sv. Cyprián († 258), biskup z Kartága, volá cirkev rímsku „Radix at matrix Ecclesiae“ – Koreň a matka celej Cirkvi.

      Citácia sv. diakona Efréma († 373) „Šimon, môj učeník! Ja som ťa postavil za základ Cirkvi svätej. Skalou som ťa predtým nazval, lebo ty budeš držať všetky budovy. Ty si dozorcom tých, čo mi vybudujú Cirkev na zemi. Ak by chceli stavať niečo nesprávneho, ty, ako základ, ich zastav. Ty si hlavou studne, z ktorej sa čerpá moje učenie, ty si hlavou mojich učeníkov…Teba som si vyvolil, aby si bol ako prvorodený v mojej ustanovizni a stal si sa dedičom mojich pokladov. Kľúče svojho kráľovstva som ti odovzdal. Urobil som ťa kniežaťom nad všetkými svojimi pokladmi.“

      Efezský koncil (431) prijal list pápeža Celestína o spornej otázke Nestória, adresovaný Cyrilovi Alexandrijskému, ako jasnú autoritu. Zástupca pápeža na koncile vyslovil koncilu uznanie za to, „že sa údy pripojili k hlave, uvedomujúc si, že „Peter je hlava viery a všetkých apoštolov.“

      Vidíme, že primát pápeža, ako najvyššej hlavy v cirkvi, o ktorom hovorí Kristus i cirkevná Tradícia, bol od počiatku všeobecne uznávaný, čo nemožno poprieť.

      Otázka: Je súčasný pápež José Mária Bergoglio, menom František, platným pápežom?

      Odpoveď: Súčasný tzv. pápež nie je legitímny pápež. Na Bergoglia už ako kardinála (15. 9. 2009) dopadla za hlásanie heréz, ktoré popierajú základy kresťanstva, podľa Gal 1, 8 – 9, Božia anatéma – exkomunikácia. Bergoglio sa tak stal verejným apostatom – odpadlíkom od kresťanstva. Podľa vieroučnej buly svätého otca Pavla IV. „Cum Ex Apostolatus Officio“, pokiaľ sa pápežom stal niekto, kto v minulosti hlásal herézy, je jeho voľba neplatná. Teda Bergoglio okupuje pápežský úrad nezákonne a všetky úkony, zvlášť sviatosti, ním udeľované sú neplatné! Neplatnosť sviatostí sa vzťahuje aj na biskupov, kňazov a diakonov, ktorí tvoria vn útornú jednotu s pseudo pápežom Františkom a jeho herézami.

      Otázka: Zaniká cirkev v momente, keď od viery odpadne cirkevná hierarchia, napr. Bergoglio a s ním spojení biskupi a kňazi?

      Odpoveď: Nie, ak oficiálna katolícka hierarchia poprie a zradí skrze herézy vieru v Ježiša Krista, neznamená to, že zaniká Cirkev, či Petrov primát. Katolícka cirkev je tu na zemi nepremožiteľná, lebo sám Ježiš jej prisľubuje svoju ochranu a vedenie. Patria však do nej len tí, ktorí majú Kristovho Ducha a sú verní Písmu Svätému, aj apoštolskej Tradícii. Preto netreba odchádzať ani k protestantom, pravoslávnym , či do rôznych siekt.

      Otázka: Má ostať katolícky kresťan poslušný odpadnutému „pápežovi“ Františkovi a biskupom, či kňazom, ktorí sú s ním v jednote?

      Odpoveď: Nie. Pápež Pavol IV. v Bule „Cum Ex Apostolatus Officio“ jasne hovorí, že: „…je dovolené, beztrestne sa kedykoľvek zriecť povinnej poslušnosti a oddanosti voči týmto…a strániť sa ich ako čarodejov, pohanov, neviestok a arcibludárov.“ (viď §6 a §7).

      Otázka: Komu sú potom veriaci viazaní poslušnosťou?

      Odpoveď: Pápež Pavol IV. hovorí: „Podriadené osoby zostávajú naďalej zaviazané poslušnosťou voči budúcim (pravoverným) biskupom, patriarchom, prímasom a voči budúcemu (pravovernému) rímskemu pápežovi.“ Každý katolík sa však musí v tejto aktuálnej situácii od apostatov oddeliť a ostať verný Kristovmu evanjeliu, aj zdravému učeniu cirkvi. Katolíci sa môžu modliť k Bohu za nového, pravoverného pápeža. Pokiaľ nie je možnosť prijímať platné sv. sviatosti, nech nenavštevujú chrámy, v ktorých slúžia apostatickí kňazi, ale namiesto toho nech sa radšej modlia doma vo svojich príbytkoch.

      Čo sa týka proroctva o poslednom pápežovi, sv. Malachiáš hovorí nasledovné: „Počas posledného prenasledovania svätej rímskej Cirkvi bude sedieť na pápežskom stolci Peter Rímsky, ktorý bude kŕmiť ovce uprostred mnohých protivenstiev, ktoré keď pominú, mesto siedmych pahorkov bude úplne zničené a strašný Sudca bude súdiť ľud.“ Proroctvo sv. Malachiáša vcelku jednoznačne hovorí, že „posledný pápež“ bude úradovať počas ťažkého prenasledovania Cirkvi, jeho meno by malo byť Peter Rímsky (aj keď môže ísť o akúsi analógiu), počas jeho pontifikátu sa budú diať vo zvýšenej miere prírodné katastrofy, mesto Rím bude zničené a &bd quo;strašný Sudca (Boh) bude súdiť ľud (nie je povedané akým spôsobom).“ Z toho vyplýva, že posledný pápež nebude sídliť v Ríme ako sídle a je označovaný za pravoverného, za čo bude vo vyhnanstve a prenasledovaný antikristom a jeho služobníctvom. Ilustračné je aj proroctvo pápeža Pia X. (1835-1914), ktorý napísal: Aké strašné videnie! Budem to ja? Alebo to bude jeden z mojich nástupcov? Isté je, že pápež utečie z Ríma a keď bude utekať, bude prekračovať mŕtve telá svojich kňazov.“ To všetko dokresľuje situáciu, ktorá nastane podľa Zjavenia Jána a bude definitívnym koncom dejín.

Pridaj komentár

  & Časopis