Vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby podalo tento rok viac ako 40-tisíc Slovákov. Pritom neochotu bojovať so zbraňou vlani deklarovalo zhruba 1 500 mužov a v predchádzajúcich rokoch bol ich počet len v stovkách.
Takzvanú mimoriadnu službu, na ktorú môžu byť z radov občanov povolaní muži v čase vojny alebo vojnového stavu, môžu odoprieť prostredníctvom príslušného vyhlásenia každoročne v januári. Zároveň musia uviesť, že mimoriadna služba, teda nasadenie so zbraňou, je v rozpore s ich svedomím alebo náboženským vyznaním. Toto tlačivo je však možné podať iba v čase mieru. Po vypuknutí vojny by už naň štát neprihliadal.
Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď zdôvodnil tohtoročný prudký nárast oznámení vyhláseniami politikov opozície. Napríklad poslanec Smeru-SD Ľuboš Blaha predtým hovoril o obave, že by mladí Slováci mohli byť naverbovaní na boj na Ukrajine. Fico zase tvrdil, že vrcholní politici krajiny by mohli vyhlásiť vojnový stav, čo by znamenalo zrušenie septembrových predčasných volieb.
Naď vyhlásil, že službe vlasti sa aj napriek odmietnutiu muži aj tak nevyhnú. „Práve kvôli ľuďom ako Fico a Blaha sa znižuje obranyschopnosť krajiny. Vyše 40-tisíc ľudí podalo takéto tlačivo, ktoré je, mimochodom, absolútne zbytočné,“ vyhlásil v pondelkovej relácii rádia Expres, minister Naď. Vysvetlil, že keby prišlo k mobilizácii, čo sa teoreticky v budúcnosti môže stať, aj tak by boli mobilizovaní, ale nedostali by do ruky zbraň. Išli by napríklad do nemocníc alebo kopať zákopy. Ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny totiž hovorí, že prezidentka ich môže povolať na výkon alternatívnej služby.
Ako k téme uviedol Denník N, prezidentka Zuzana Čaputová považuje vysoký počet takýchto žiadostí za dôsledok politiky postavenej na šírení strachu a klamstiev. A zrejme aj náznak toho, akým spôsobom chcú niektoré strany viesť predvolebnú kampaň. „Prezidentka môže len zopakovať to, čo odznelo už mnohokrát. Žiadna mobilizácia sa nepripravuje. Naopak, vďaka spoločnej pomoci Ukrajine sa vojna od našich hraníc vzďaľuje,“ povedal riaditeľ odboru komunikácie Jozef Matej.
Čo ukázal prieskum?
So zbraňou v ruke by našu vlasť bránil len asi každý desiaty Slovák. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus na prelome marca a apríla 2022, teda už v čase, keď sa na Ukrajine bojovalo. Výsledky sú výrazne horšie ako v prípade podobných prieskumov z minulosti.
Bojovať by šlo len 13 percent Slovákov. Väčšina opýtaných, 48 percent, by ostala na Slovensku, avšak bojovať by nešla. Takmer tretina respondentov, 32 percent, by pred vojnou z krajiny utiekla.
Slovensko by bránili najmä mladí muži vo veku od 18 do 34 rokov. Tých by podľa prieskumu išlo bojovať 31 percent. Druhé najpočetnejšie zastúpenie by mali muži vo veku 35 až 64 rokov, z ktorých by zbraň do ruky zobralo 26 percent. Celkovo by išlo bojovať 23 percent mužov. Ženy by išli bojovať len v trojpercentnom zastúpení.
Na Slovensku, ale bez boja, by ostalo 42 percent mužov a 54 percent žien. Túto kategóriu tvoria v najväčšom počte ľudia starší ako 64 rokov.
Útek by volilo celkovo 32 percent Slovákov. Najviac by utekali ženy, a to najmä vo veku 18 až 34 rokov. Z tejto kategórie by z krajiny odišlo 58 percent opýtaných. Nasleduje rovnako stará kategória mužov, ktorí by bez boja z krajiny utiekli v 38 percentách prípadov.
Podľa údajov jednotlivých politických strán by utieklo najviac progresívcov
Zaujímavé sú aj údaje o voličoch jednotlivých strán. Najviac ľudí by išlo bojovať z radov voličov hnutia Republika, a to 27 percent. Nasleduje strana z opačného politického brehu Progresívne Slovensko. Z jej voličov by išlo bojovať 19 percent opýtaných. Nad ostatnými stranami ešte jemne vyniká hnutie Sme rodina, z ktorej voličov by išlo brániť Slovensko 16 percent.
Voličov OĽaNO by išlo bojovať 13 percent a voličov Smeru, KDH a SaS zhodne po 12 percent. V najmenšom počte zo všetkých by zbraň do ruky vzali voliči Hlasu, a to len v 9 percentách prípadov.
Dve tretiny voličov strany Smer by na Slovensku ostali, avšak bojovať by nešli. V tejto kategórii nasledujú voliči strany Hlas, z ktorých by sa tak zachovalo 58 percent. Podobne sú na tom hnutie OĽaNO a KDH, ktorí by túto voľbu zvolili v 48, respektíve 46 percentách. V priemere by sa tak zachovalo až 48 percent Slovákov.
V najväčšom počte by utekali priaznivci Progresívneho Slovenska, a to v počte až 52 percent. S výrazným odstupom by ich nasledovali voliči SaS a Sme rodina, z ktorých by Slovensko opustilo 39 a 38 percent. Najmenej by utieklo voličov Smeru, a to len 15 percent. Zo všetkých opýtaných by Slovensko opustilo 32 percent.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroje:
1.) Desaťtisíce Slovákov odmietli bojovať za Slovensko, ak by došlo k mobilizácii. Naď viní časť opozície, TA3, 13.02.2023
2.) Tomáš Kyseľ: Padol rekord: viac ako 40-tisíc mužov odmietlo bojovať za Slovensko. Naď viní aj Fica s Blahom, Aktuality, 13.02.2023
3.) Viac ako 40-tisíc Slovákov odmieta bojovať so zbraňou. Naď za to viní aj predstaviteľov Smeru, Štandard, 13.02.2023
4.) Prieskum ukazuje, že len minimum Slovákov by bojovalo za vlasť. Najviac by utekali progresívci, Štandard, 08.05.2022
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.