Akciové indexy, ceny nehnuteľností, úspory na bežných účtoch domácnosti sa neustále zvyšujú a tak si kladieme oprávnenú otázku, prečo koronakríza pomohla práve im a nie aj ostatným sektorom ekonomiky? Odpoveď máme v obrovských menových balíkoch lacných peňazí z útrob centrálnych bánk, ako aj fiškálnych príspevkov národných vlád z verejných rozpočtov, ktoré sa „rozdávali“ aj bez toho, či fyzická alebo právnická osoba platila dane do spomínaných rozpočtov u nás, v zahraničí, alebo či vôbec.
Vláda poskytovala príspevky na záchranu pracovných miest čo sa podarilo a keďže ich nebolo kde z dôvodu opakovaných lockdownov minúť „kopili“ sa na spomínaných bežných účtoch. Keď sa však ekonomika otvorila, ich odložená kúpna sila sa nemohla na trhu realizovať z dôvodu chýbajúcich tovarov a tiež služieb a keďže navyše bolo všetko drahšie, boli aj domácnosti pri míňaní peňazí viac opatrnejšie.
Záporná hypotekárna úroková sadzba
Keďže všetko zdražuje, kladieme si oprávnenú otázku, prečo nezdražujú aj peniaze, pod čím treba rozumieť ich úročenie na vkladoch, či zvyšovaní ich výmenného kurzu voči ostatných svetovo obchodovateľným zahraničným menám. Terajšie úroky na vkladoch v banke sú na bežných účtoch nulové, na termínovaných účtoch väčšinou pod jedno percento, čo môže byť jeden z dôvodov, prečo sa objemy peňazí na termínovaných účtoch stále znižujú a naopak zvyšujú na bežných účtoch. Pritom keď domácnosti majú peniaze na bežných účtoch platia aj poplatky, z termínovaných účtov sa poplatky neplatia.
Pre vklady v bankách je najhoršie, keď miera inflácie je vyššia ako percento ich úrokov, čo je terajší stav. Nie je potom lepšie si nechať peniaze doma pod „vankúšom“? Z týchto peňazí sa neplatia žiadne poplatky a je to pre nás všetkých oprávnená otázka. Nízke úročenia a vyššia inflácia je predovšetkým výhoda pre dlžníkov s hypotékami v tom, že splátky úveru z dôvodu inflácie reálne klesajú. Úroková sadzba je tak záporná a dlžník v podstate vracia banke po odpočítaní inflácie menej peňazí, ako si pôvodne požičal. Za tejto situácii sa nečudujme, že dnes je tak obrovský dopyt po nehnuteľnostiach a to aj napriek tomu, že ich percentuálnych nárast ceny je vyšší ako miera inflácie, čo však vyvoláva tiež oprávnené otázky.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.