Vláda SR musí po zistení prekročenia hranice zadlženosti stanovenej ústavným zákonom bezodkladne požiadať Národnú radu SR o vyslovenie dôvery. Vyplýva to z výkladu Ústavného súdu SR k zákonu o rozpočtovej zodpovednosti. Informovala o tom hovorkyňa Ústavného súdu Martina Ferencová.
Ústavný súd vo svojom výklade zdôraznil, že formulácia „bez zbytočného odkladu“ znamená okamžité aktívne konanie vlády smerujúce k podaniu žiadosti o vyslovenie dôvery. Vláda pritom musí dodržať všetky zákonné procedúry, nesmie však konať neodôvodnene nečinne. Súd zároveň upozornil, že Ústava SR ani ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti nestanovujú žiadnu 30 dňovú lehotu.
Podľa rozhodnutia Ústavného súdu má aj parlament povinnosť žiadosť vlády prerokovať a rozhodnúť o nej bez zbytočného odkladu. Povinnosť vlády požiadať o dôveru vzniká vždy po zverejnení údajov Európskej komisie o výške verejného dlhu za predchádzajúci kalendárny rok, pričom v jednom kalendárnom roku môže vzniknúť iba raz.
Prezident Peter Pellegrini v reakcii uviedol, že verí, že vláda po rozhodnutí Ústavného súdu požiada parlament o vyslovenie dôvery bez ďalšieho odkladu. Zároveň pripomenul, že Národná rada by mohla žiadosť prerokovať už na svojej najbližšej schôdzi.
„Rozhodnutie Ústavného súdu potvrdilo môj názor ako prezidenta Slovenskej republiky, že vláda mala už dávno požiadať parlament o vyslovenie dôvery pre takzvanú dlhovú brzdu,“ uviedol Pellegrini.
Koaličný Hlas SD deklaroval, že je pripravený vo vláde podporiť podanie žiadosti o vyslovenie dôvery a poslanci strany sú pripravení v parlamente vláde dôveru vysloviť.
„Hlas SD je pripravený bezodkladne vo vláde odsúhlasiť žiadosť vlády o vyslovenie dôvery pre takzvanú dlhovú brzdu a poslanci Národnej rady SR za Hlas sú pripravení kedykoľvek o tejto žiadosti hlasovať a vysloviť vláde dôveru,“ uviedla hovorkyňa strany Michaela Eliášová.
Opozičné strany Progresívne Slovensko, KDH, Hnutie Slovensko aj SaS rozhodnutie Ústavného súdu privítali a vyzvali vládu Roberta Fica, aby svoju ústavnú povinnosť splnila bez ďalšieho odkladu.
Predseda PS Michal Šimečka vyhlásil, že Ústavný súd potvrdil argumenty opozície a vláda už nemá priestor na ďalšie odkladanie.
„Dnes nám Ústavný súd dal za pravdu. Fico a jeho vláda sa už nemajú na čo vyhovárať. Každý ďalší deň, každá ďalšia hodina, počas ktorej nepodajú návrh na vyslovenie dôvery, znamená konanie v rozpore s ústavou,“ uviedol Šimečka. Vládu zároveň vyzval, aby návrh predložila okamžite a neodkladala ho až na septembrovú schôdzu parlamentu.
Podľa KDH rozhodnutie Ústavného súdu jasne potvrdzuje, že vláda dlhodobo ignoruje ústavu a vyhýba sa politickej zodpovednosti za stav verejných financií.
Podpredseda KDH Viliam Karas označil postoj vlády za neakceptovateľný.
„Ústavný súd nám dal za pravdu. Vláda musí bezodkladne požiadať parlament o vyslovenie dôvery. Namiesto toho túto povinnosť od novembra minulého roka arogantne a protiprávne odkladá. KDH dlhodobo upozorňuje, že táto koalícia vedie Slovensko na grécku cestu a nezvláda hospodárenie štátu,“ vyhlásil Karas.
KDH preto vyzvalo vládu, aby rešpektovala ústavu aj rozhodnutie Ústavného súdu a bezodkladne predstúpila pred parlament.
Podobný postoj zaujalo aj Hnutie Slovensko.
„Robert Fico musí niesť zodpovednosť za obrovské zadlženie Slovenska, ktoré spôsobil. Ústavný súd jasne rozhodol, že vláda musí prísť do parlamentu a požiadať o dôveru. Doteraz sa tomu vyhýbala, teraz však bude musieť čeliť hlasovaniu,“ uviedol poslanec Július Jakab.
Rozhodnutie Ústavného súdu privítala aj SaS.
„Sme radi, že Ústavný súd potvrdil to, čo tvrdíme od začiatku. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti jednoznačne prikazuje vláde požiadať parlament o vyslovenie dôvery. Veríme, že po rozhodnutí Ústavného súdu túto povinnosť splní bezodkladne,“ uviedol podpredseda SaS Marián Viskupič.
O výklad zákona požiadala skupina opozičných poslancov. Tvrdili, že vláda tým, že po zverejnení údajov Eurostatu na schôdzi parlamentu v novembri a decembri 2025 nepožiadala o vyslovenie dôvery, porušila princípy parlamentnej demokracie, politickej zodpovednosti výkonnej moci aj princípy právneho štátu.
Eurostat zverejnil 21. októbra 2025 údaje, podľa ktorých verejný dlh Slovenska dosiahol 59,7 percenta HDP. Podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti vzniká po prekročení tejto hranice vláde povinnosť požiadať parlament o vyslovenie dôvery.
Navrhovatelia vo svojom podaní zdôraznili, že ak vláda túto povinnosť ignoruje alebo obchádza, nejde len o porušenie konkrétneho zákonného ustanovenia, ale o zásah do samotnej podstaty parlamentnej demokracie, keďže sa vedome vyhýba politickej kontrole parlamentu v čase, keď je z ústavného hľadiska najpotrebnejšia.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1. Vláda musí požiadať parlament o vyslovenie dôvery bezodkladne po prekročení zadlženosti, rozhodol Ústavný súd… , stvr.sk, 18.6.2026
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.