Pred predčasnými parlamentnými voľbami sa dnešné vládne politické strany vyjadrili, že v súlade s prijatým plánom obnovy, v ktorom sme sa zaviazali znižovať deficit verejných financií minimálne o 0,5 percenta, sa budú prijímať len také opatrenia, ktorými sa nebude znižovať doterajší životný štandard domácností. Z politologického hľadiska tak dochádza k neštandardnej situácii, keď na jednej strane politické strany a hnutia, ktoré sa výrazne na náraste deficitu verejných financií podieľali aj tým, že do parlamentu predkladali návrhy na výrazne zvyšovanie rodinných sociálnych dávok, dôchodkov a miezd zamestnancov štátnej a verejnej správy, vrátane spomínanej kompenzácie cien energii, však napokon vo voľbách skôr neuspeli, ak teda nepočítame Progresívne Slovensko, ktorého hlasy výrazne ovplyvnili slovenskí občania žijúci v zahraničí, ktorí sa ale na vývoji makroekonomických ukazovateľov nepodieľajú ničím a na ich stanovisko mali vplyv zahraničné masovokomunikačné agentúry. Áno, terajšia vládna koalícia zdedila tohtoročné verejné financie v zlom stave, problém však spočíva v tom, že rovnaké výdavky si nebudeme môcť dovoliť v budúcom roku, keďže tieto by sa pripočítali k tohtoročnému verejnému dlhu, ktorý by sa dostal cez 60 percent k HDP. Nejde pritom o žiadny katastrofický scenár, keďže v eurozóne je priemerný verejný dlh nad 90 percent, v Taliansku nad 130 percent, v Grécku nad 150 percent a najvyšší je v Japonsku keď jeho výška dosahuje dvojnásobok ročne vyprodukovaného hrubého domáceho produktu. V tejto situácii je ale zaujímavé, že výnosy z emitovaných štátnych dlhopisov v zadlženejších štátoch eurozóny sú nižšie ako teraz na Slovensku, ktoré nedávno prekročili magickú hranicu 4 percent, čo si máme tak vysvetliť, že zahraniční investori ich z hľadiska splácania pokladajú za rizikovejšie?
Príjmy zvyšovať vieme ale skresať výdavky nie
Problémom splácania verejného dlhu nie je len ich percento k HDP, ale aj „drahé“ peniaze od ECB, ktorá skončila v minulosti s tak rozšíreným kvantitatívnym uvoľňovaním, či požiadavka európskych politikov zvýšiť príjmy do európskeho rozpočtu z domáceho štátneho rozpočtu na financovanie jeho výdavkov, ktoré však nebudú zvyšovať konkurencieschopnosť európskeho kontinentu voči ostatným ekonomickým veľmociam, s čím premiér R. Fico na zasadnutí Rady Európy nesúhlasil. Obrovské peniaze sa majú investovať do zvýšenia podielu obnoviteľných zdrojov na výrobu energii namiesto doterajších fosílnych palív a zvýšiť sa majú aj výdavky na zbrojenie do výšky až 2 percentá HDP, ktoré u nás doteraz boli pod 1,5 percenta. Čoho sa ale vládni politici najviac obávajú je prijímanie razantnejších opatrení na oboch stranách štátneho rozpočtu, čo nám potvrdzujú narastajúce rozpočtové deficity takmer všadiaľ na svete, keďže sú najčastejšou príčinou občianskych nepokojov, alebo predčasných parlamentných volieb tak ako to vidíme aj vo vyspelých európskych parlamentných demokraciách v Taliansku a trebárs aj vo Francúzsku. S rovnakými skúsenosťami sme sa stretli aj pri prijímaní konsolidačných opatrení v štátnom rozpočte na rok 2024, z ktorých väčšina sa týka zvyšovania jeho príjmov a takmer nič poklesu výdavkov, čo bolo aj zo strany odbornej verejnosti najviac kritizované.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.