V sobotu, 21. júna, sa v Banskej Bystrici uskutočnilo 17. pracovné zasadnutie Vlasteneckého inštitútu Petre Šveca (VIPŠ) „Slovenská republika – ako ďalej.“ Stretnutie odborníkov, vlastencov a občianskych činiteľov bolo zamerané na hlavnú aktuálnu tému neustáleho rastu verejného dlhu Slovenskej republiky. Daná téma je v súčasnosti veľmi vážnym a živým problémom krajiny, pretože verejný dlh Slovenskej republiky dosiahol výšku 77,63 mld. €, čo je doteraz rekordná výška dlhu od vzniku samostatného Slovenska v januári roku 1993.
Danej, mimoriadne komplikovanej témy sa ujal Ivan Pauer, prezident Stavebnej komory Slovenskej republiky, ktorý v úvode svojej prednášky v krátkosti rekapituloval politickú situáciu v bývalom Československu pred rokom 1968, ktorá viedla k ekonomickým, hospodárskym. politickým a národným problémom, spôsobených, hlavne, kvôli politike všeobecnej nadradenosti českej politickej scény. Poukázal na nevyváženosť týchto vzťahov aj v hospodárstve, čo napokon viedlo k rozdeleniu unitárneho štátu na dve republiky vytvorením Českej a Slovenskej republiky.
Poukázal na pozoruhodný fakt, že po tom, ako v roku 1975 Ludvíka Svobodu vo funkcii prezidenta vystriedal Slovák Gustáv Husák, nastal skutočný hospodársky rozvoj druhej modernej Slovenskej republiky. „V podstate nastala masívna investičná výstavba celého spektra priemyslu na Slovensku, nevídaná výstavba bytov, predškolských zariadení, škôl, zdravotných stredísk, nemocníc, podnikov strojárskej výroby, elektrotechnického a potravinárskeho priemyslu, zahraničného obchodu atď. Súčasne nastali aj nenápadné zmeny v legislatíve a vo financiách, pretože začali sa vydávať zákony, platné len pre slovenských občanov, a podobné sa dialo aj v Českej republike a taktiež sa postupne dávali do obehu bankovky a mince samostatne len so slovenskými a s českými symbolmi a textami,“ pripomenul Ivan Pauer.
Podčiarkol, že v podstate došlo k postupnej príprave na osamostatnenie oboch republík. Z hľadiska hospodárskej politiky a výstavby federácie ako celku a osobitne Slovenskej republiky Ivan Pauer na základe ešte existujúcich štatistických výsledkov hospodárenia za obdobie rokov 1974 až 1989 poukázal na skutočnosť, že federácia a Slovenská republika počas tohto celého obdobia nepracovala s deficitným rozpočtom a nepotrebovala žiadne úvery na prežitie a administráciu federácie a ani Slovenskej republiky.
„Úvery s nízkymi úrokovými sadzbami boli poskytované len vlastnými štátnymi bankami bez zahraničnej vlastníckej účasti na priebežné prevádzkové úvery firiem a niektorých úradov, ktoré nikdy nekončili exekúciou majetku alebo účtu. Naopak federácia poskytovala úvery zahraničným odberateľom na nákup priemyselnej produkcie zo slovenských a českých podnikov, čo vyvracia propagandistické nezmysly Charty 77 a zahraničných politikov, že Česko-Slovensko bola jedna čierna diera, kde nič nebolo,“ zdôraznil Ivan Pauer.
V ďalšej, druhej časti sa venoval krátkemu dvojročnému prechodnému obdobiu za vlády zástupcov Charty 77 pod vedením prezidenta Václava Havla. „Za tejto vlády Česko-Slovensko prevzalo aj prvé zahraničné úvery a začalo politiku privatizácie štátneho – národného majetku. Toto obdobie sa dá označiť, ako začiatok éry „bielych koní“ a rabovania štátnych bánk a podnikov, pretože to bol začiatok nákupu na faktúry bez ich zaplatenia a brania úverov zo štátnych bánk na podnikateľské zámery, napísané na „novinovom papieri“ prakticky bez trestnoprávnych postihov… Tieto nové spôsoby, zavedené do hospodárskej činnosti, sa preniesli aj do tretej Slovenskej republiky, ktorá vznikla 1. januára 1993, a následky nesieme doposiaľ,“ podčiarkol Ivan Pauer.
V tretej časti prednášky sa venoval hospodáreniu a zadlženosti Slovenska v období rokov 1993 až 2008, pričom, ako rozvojové, označil len roky prvej a čiastočne druhej vlády Vladimíra Mečiara, t.j. do roku 1998, kedy sa budovali administratívne a technické základy tretej Slovenskej republiky. „V tomto období vláda síce zobrala zahraničný úver na rozbeh štátu, ale výkonnosť hospodárstva neklesla a, napriek „dedičstvu“ vlády Václava Havla, štát vedel bez vážnych ekonomických a hospodárskych následkov splácať a splatiť. Chcem poukázať na najzávažnejší moment s ďalekosiahlymi vážnymi negatívnymi následkami pre Slovensko po povalení vlády Vladimíra Mečiara a po nástupe vlády Mikuláša Dzurindu. Bolo to obdobie od nástupu vlády Mikuláša Dzurindu a spol. – obdobie hospodárskej stagnácie a výpredaja kľúčového národného majetku Slovenskej republiky a dovtedy najväčšieho zadlženia Slovenska,“ podotkol prednášajúci.
„Z Dzurindovho výpredaja národného majetku slovenské hospodárstvo a občan prakticky nič pozitívne na životnej úrovni nepocítil, naopak namiesto zníženia dlhu 177,67 mld. korún po vláde Vladimíra Mečiara Mikuláš Dzurinda po skončení svojho pôsobenia zanechal nastupujúcej vláde Roberta Fica verejný dlh Slovenska v absolútne rekordnej výške 985,11 mld. korún. Výpredaj majetku štátu za vládnutia Mikuláša Dzurindu znamenal zničenie úrovne slovenského hospodárstva a jeho priemyslu a zároveň to znamenalo prechod každodennej existencie štátu z vlastnej produkcie na závislosť od tvorby a príjmu peňazí z DPH a od poskytnutých zahraničných úverov. Slovensko sa po šafárení vlády Mikuláša Dzurindu stalo prakticky plne závislé na zahraničných vlastníkoch firiem a bánk a roztočilo zatiaľ nekonečnú špirálu zadlžovania štátu, resp. občana, ktorý tvorí nejaké hodnoty v hlavne v zahraničných podnikoch a v zahraničí,“ podčiarkol Ivan Pauer.
V štvrtej časti sa prednášateľ venoval hospodáreniu vlád a rastúcemu zadlžovaniu po skončení vlády Mikuláša Dzurindu tj. v rokoch 2009 až do roku 2024. Toto obdobie Ivan Pauer označil za druhé najkritickejšie obdobie existencie samostatného Slovenska. „Bolo to obdobie pokračovania tápania v hospodárskej politike a pokračovanie vládnutia s deficitnými rozpočtami bez snahy investovať do podnikov, tvoriacich produkty dennej spotreby s plnou alebo väčšinou majetkovou účasťou slovenských subjektov a obdobie brania ďalších úverov na prežitie štátu,“ poznamenal.
„Výrazný zlom v nekompetentnosti koncepčne riadiť štát a jeho hospodárstvo nastal nástupom vlády pod vedením jej predsedu Igora Matoviča, počas ktorej verejný dlh, zanechaný vládou Roberta Fica, zo sumy 45,49 mld.€ vyskočil o 9,69 mld.€, čím dosiahol na tú dobu rekordný skok až na sumu 55,18 mld.€… Druhý veľký skok v navýšení dlhu o 7,42 mld.€ sa podaril vláde Roberta Fica v roku 2024 a to na výšku dlhu v sume 77,65 mld. €, ktorý sa aktuálna vláda snaží konsolidovať zvyšovaním doterajších a vymýšľaním nových daní a odvodov, vrátane zvyšovania miezd úradníkom v štátnej a verejnej správe a pritom udržiavať a zvyšovať pomoc a poplatky v nevýrobnej sfére,“ vysvetlil Ivan Pauer.
Na záver svojho vystúpenia odborník konštatoval, že „opustenie a spálenie národnej meny v kotloch na odpadky znamenalo definitívnu stratu moci nad štátnymi financiami a podriadenosť inej moci“ a navrhol zásadné opatrenia na skutočnú konsolidáciu a koncepčné riadenie štátu a jeho hospodárstva s postupným znižovaním daňovej záťaže a orientovaním na obnovu vlastného hospodárstva s čím sa stotožnili aj účastníci pracovného stretnutia.
Počas odbornej diskusii mnohí účastníci zasadnutia sa vyjadrili k súčasnej situácii a porozprávali o možnostiach a spôsoboch jej nápravy. Zhodli sa na tom, že prakticky ani jedna vláda od roku 1998 nedokázala koncepčne riadiť a rozvíjať štát a jeho hospodárstvo s vyrovnaným rozpočtom bez zadlžovania štátu v zahraničných bankách. Taktiež konštatovali, že všetky vlády po roku 1998 sa správajú skôr, ako vykonávateľ cudzích záujmov a správca cudzieho majetku na Slovensku, a krajinu premenili na jeden veľký stavebný pozemok so samo obnoviteľnou pracovnou silou so stále horším vzdelaním a upadajúcimi ďalšími službami štátu pre svojich občanov.
Podotkli, že pokračovaním nekoncepčnej politiky riadenia štátu a bez legislatívnych pravidiel riadenia a rozvoja štátu sa Slovensko rúti do nemožnosti niekedy splatiť dlhy, teda do štátneho bankrotu, ktorý hrozí úplnou stratou hospodárskej, politickej, občianskej a územnej suverenity Slovenska. Pri širokej diskusii poukázali aj na to, že v súčasnom období finančnej konsolidácie predstavuje 5% HDP v skutočnosti cca 25% štátneho rozpočtu, navyše tieto reálne peniaze, aspoň ich podstatná časť, má byť určená na nákup zbraní a teda pôjde do zahraničia.
Okrem tejto témy, si účastníci pozorne vypočuli i „jazykovedné okienko“ o slovenčine, uvedené Petrom Kozolkom, ktorého, podľa vlastných slov, dvíha zo stoličky prznenie slovenčiny médiami. Bolo poukázané na to, že pred 17. novembrom 1989 v médiách boli „strážcovia čistoty jazyka“ a redaktori, hlásatelia a iní kompetentní dostávali pokuty za nespisovné vyjadrovanie sa. Miloš Zverina poukázal na potrebu jednotiacej idey pre Slovenskú republiku.
Zo známych osobností sa stretnutia zúčastnili bývalý premiér SR Vladimír Mečiar, bývalí ministri Miroslav Jureňa a Viliam Oberhauser, z pozvaných poslancov NR SR Ivan Hazucha. Zasadnutie tradične viedol Jozef Prokeš. Celý priebeh stretnutia bol naživo vysielaný na sociálnej sieti vďaka profesionálnej práci Igora Jurečku a Petra Liptáka. Na záver stretnutia sa prítomní zhodli na tom, že prednáška Ivana Pauera „Slovenský zázrak sa nekoná, alebo 35 rokov konsolidácie hospodárstva Slovenska, aby sme sa mali lepšie a prišli o všetko…“ by mala byť vydaná v knižnej podobe.
Záverečná správa zo 17. z pracovného stretnutia
Vlasteneckého inštitútu Petra Šveca Slovenská republika – ako ďalej
Účastníci stretnutia sa zhodli na spoločnom stanovisku, že bez ohľadu na zloženie a ideologické zameranie akejkoľvek vlády, ak chce akákoľvek vláda na Slovensku, mestá a obce hospodársky, ekonomicky a politicky prežiť, musí investovať do vlastnej infraštruktúry a vlastného priemyslu zameraného hlavne na domácu spotrebu, musí mať vlastné finančné zdroje (peniaze – menu) produkované z vlastného úspešného hospodárstva potrebné na jeho ďalší rozvoj a obnovu. Slovensko musí obmedziť a skončiť s nekončiacim kolotočom pôžičiek na prejedanie, musí investovať do svojej budúcnosti!
Aby sa táto vízia a cieľ mohli naplniť a súčasne zachrániť Slovenská republika ako suverénny národný štát v rámci prebiehajúceho reorganizovania riadenia sveta a miesta Slovenska v ňom, politici na Slovensku musia kodifikovať:
- a) Memorandum o národnoštátnom záujme Slovenskej republiky.
- b) Zákon o štátnej doktríne Slovenskej republiky.
- c) Zákon o Urbanizme a rozvoji Slovenskej republiky.
- d) Zákon na obranu a ochranu Slovenskej republiky.
a pomocou týchto základných nástrojov musia nasledujúce vlády začať s novou koncepčnou politikou riadenia a rozvoja hospodárstva Slovenska ako suverénnym subjektom medzinárodného spoločenstva štátov!
Každá vláda a poslanci vo vlastnom záujme zachovania moci, suverenity a celistvosti Slovenskej republiky musia plánovať rozvoj štátu, ktorý okrem iného zahŕňa najmä pravidlá na ochranu a rozvoj využívania poľnohospodárskej, lesnej a pasienkovej pôdy, vodných tokov a vodných plôch pre zabezpečenie potravinovej bezpečnosti štátu a jeho občanov, výstavbu komplexov pre výrobu a spracovanie potravín; bývanie; sociálne, humanitárne a zdravotné zabezpečenie občanov, vzdelávanie, vedu, kultúru, voľný čas a šport, obranu atď.
Aby sa naplnili tieto cele, po skúsenosti s totálnou decentralizáciou moci po roku 1990 a hlavne po roku 1998 je nevyhnutné, aby štát prevzal späť do vlastníctva, riadenie a kontrolu všetkých prirodzených monopolov, všetky hlavné nosiče médií, energií a ich subsystémy, strategické nosiče informácií a ich zariadenia, pozemné komunikácie okrem komunikácií miest a obcí, ťažobných systémov a ložísk podzemných zdrojov vody, nerastov, surovín pre priemysel a energií, vzdelávanie, základnú zdravotnú starostlivosť, vedu a výskum, obranu a rozvoj štátu.
Slovensko sa bez základných nástrojov moci a zmien v riadení štátu smerujúcich ku koncepčnému plánovaniu a riadeniu rozvoja môže čoskoro stať len čistou kolóniou určenou na produkciu pracovnej sily a stavebným pozemkom pre zahraničné spoločnosti a územím bez skutočnej štátnej subjektivity, kam počnúc rokom 1998 úspešne smeruje.
Vláda musí prijať zásadné zmeny v politike, v riadení a v obnovení vlastného hospodárstva, pretože Slovensko s vysokou pravdepodobnosťou sa Slovensko môže dočkať horšieho osudu, ako osud predĺženého Grécka.
Vlastenecký inštitút Petra Šveca s partnermi je pripravený vo veci vízie budúcnosti Slovenska predložiť a prerokovať uvedené podrobné legislatívne návrhy s ústavnými činiteľmi Slovenskej republiky.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.