Vyššia inflácia, narastajúca príjmová nerovnosť a finančná nestabilita sú teraz príčinou, že globálna ekonomika sa zmieta v doteraz nepoznaných krízach. Potom sa nečudujme, že centrálne banky nemajú „natrénované“ ako efektívne zasiahnuť proti tomu, čo je ich hlavná funkčná náplň a síce cenová stabilita, ktorú podľa predstav väčšiny účastníkov trhu nezvládajú. Zoberme si teraz príklad z rozdielnej menovej politiky ECB a amerického Fedu. Prvá už avizovala, že najprv pozastaví vykupovanie štátnych dlhopisov najviac zadlžených, predovšetkým južných štátov eurozóny a potom pohne smerom hore refinančný a depozitný úrok, bez oznámenia o koľko desatín percent. Ako sa táto zmena prejaví na zvyšovaní úrokov na hypotéky nevieme, ale určite viac ako komerčné banky, ktoré už úroky zvýšili bez zmien oboch už spomínaných úrokových sadzieb ECB. Americká centrálna banka má iné smerovanie v tom, že úrokové sadzby zvýšila o výrazne vyššie percento a to aj napriek tomu, že americký štátny rozpočet je v biliónových dlhoch. Ako sa to prejaví na poklese inflácie si budeme môcť overiť, čo nás však bude najviac zaujímať, aký to bude mať dopad na trh nehnuteľností.
ECB postupuje opatrne, na šoky nie je zvyknutá
Prečo tento rozdielny prístup, môžeme len špekulovať, ale jeden z dôvodov môže byť, že zvyšovanie cien bývania sa v USA započítava do miery inflácie, zatiaľ čo v eurozóne nie, čo znižuje mieru jej porovnávania. Či je dôvodom, že americký dolár je svetová rezervná mena a euro nie, môžeme pokladať za ďalší z dôvodov, ale potom si kladieme oprávnenú otázku, či americký dolár bude donekonečna akceptovaný v tejto pozícii, keď je krytý len dlhmi, čo ako vieme v prípade ruského rubľa už neplatí, keď jeho centrálna banka ho kryje už nielen zlatom, ale aj ruskými komoditami. Podľa všetkého ECB sa obáva toho, že keď nebude aj pumpovať do európskej ekonomiky lacné peniaze tak ako doteraz, popri avízovanom zvyšovaniu svojich úrokových sadzieb, či to nespôsobí kolaps síce menej zadlženej ako americkej, predsa len kolaps európskej ekonomiky, ktorej dôsledky si ale nevieme predstaviť. Napokon, opatrnosti nie je nikdy dosť, keďže horiacich plameňov ako najnovšie v prípade Británie, ktorá si pobrexitovú dohodu medzi ňou a EÚ, už začína vysvetľovať po svojom, je na starom kontinente viac ako dosť.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.