Vo Venezuele ide o viac než len o ropu

Tagged With: , , , , Add Comment

Nie je to tak dávno, čo americká diplomacia neprestajne omieľala bezočivú požiadavku, že Asad musí odísť. Zámorská veľmoc si na medzinárodných fórach a v korporátnych médiách vylievala zlosť, že tajným službám, mimovládnym organizáciám, aktivistom a povstalcom sa nedarilo zvrhnúť sýrskeho prezidenta Baššára Asada ani po niekoľkých rokoch od vyprovokovania farebnej revolúcie v rámci kampane nazývanej arabská jar (2011).
Okolité vládnuce garnitúry padali ako domčeky z karát, no placho pôsobiaci, pôvodným povolaním očný lekár v Damasku odolával. Nezvrhlo ho ozbrojené povstanie a zastavil aj nápor teroristického hnutia Islamského štátu. Na poslednú chvíľu ho zachránila ruská vojenská intervencia a veľmocenský návrat Ruska na blízkovýchodnú arénu. V tieni ruského medveďa vstupuje do tohto strategického regiónu aj Čína, smädná po rope a hladná po investičných príležitostiach. Iná farebná revolúcia prebieha ešte dlhší čas tisíce kilometrov na západ od Sýrie, a to tiež v lokalite s enormnými zásobami čierneho zlata. Bienvenido a Venezuela! Vitajte vo Venezuele!
Dlhá reťaz rozvratov
V tejto tvrdo skúšanej tropickej juhoamerickej krajine, v ktorej sa gringovia zo severu pokúšajú zvrhnúť prezidenta už po dve desaťročia, sa nachádza zhruba dvadsať percent overených zásob ropy. Decembrové prezidentské voľby 1998 vyhral charizmatický ľavičiar Hugo Chávez s programom Socializmus pre 21. storočie, ktorým vykročil proti neoliberálnej doktríne presadzovanej nadnárodným kapitálom a vynucovanej jeho severoamerickým svetovým žandárom.
Venezuelský štát prevzal kontrolu nad ťažbou i prepravou ropy a rozbehol znárodňovanie strategických hospodárskych odvetví. Vláda zaviedla rozsiahly systém prerozdeľovania národného bohatstva v prospech nízkopríjmových vrstiev a prezident začal formovať protiimperialistickú koalíciu latinskoamerických krajín. Nastolil diverzifikáciu zahraničného obchodu a otvoril svoju domovinu čínskym a ruským investorom. Jeho petrodolárová diplomatická ofenzíva, podložená ochotou poskytovať politicky motivované cenové zľavy dovozcom venezuelskej ropy, slávila úspechy. Mala však Achillovu pätu.
Temperamentný prezident nemyslel na zadné vrátka. Nevzal si príklad z Ruska alebo Nórska a neodkladal primeranú časť príjmov do štátnych rezervných fondov. Táto ľahkovážnosť sa mu vypomstila, keď svetové ceny ropy spadli z viac ako stodvadsať dolárov za barel na trid­sať, ale o tom neskôr.
Vynorenie sa bolívarovského revolucionára v západnej hemisfére, kde poburoval celý Karibik a Latinskú Ameriku a búral dogmy neoliberalizmu, severoamerického hegemóna značne znepokojilo. Obzvlášť, keď v roku 2000 – citujeme Wikipediu: „Zvolal konferenciu o budúcnosti fosílnych palív a obnoviteľných zdrojov, na ktorej predstaviteľov krajín OPEC presviedčal o novom systéme obchodovania s ropou a zemným plynom, založenom na priamej výmene za tovar
(barter), a teda by v ňom nemusela figurovať žiadna „petromena“. Výsledky konferencie v septembri 2000 prezentoval na samite krajín OPEC.“


Autor: Patrik Sloboda
Mesačník Zem&Vek si môžete predplatiť na:

http://bit.ly/kupit-online-zemavek-marec-2019

Zem a Vek
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis