Pod makroekonomickým ukazovateľom nezamestnanosť rozumieme časť disponibilných pracovných síl ,ktorí napriek práceschopnosti si ale nedokážu nájsť na trhu práce platené zamestnanie z rôznych dôvodov. V niektorých štátoch sa miera nezamestnanosti pokladá aj za dôležitý údaj pre nastavenie základnej úrokovej sadzby v rámci menovej politiky centrálnej banky, čo však menová politika ECB nezohľadňuje. Pozrime sa teda aká je dnes situácia v nezamestnanosti na Slovensku, s ktorou sme doteraz nemali žiadne zásadné problémy. Z dôvodu geopolitických problémov, ktoré začali Rusko- ukrajinským konfliktom a končiac teraz aj spormi medzi EÚ a USA, sa situácia na trhu práce už výrazne zhoršila, čo sa prejavuje narastajúcim počtom prepustených zamestnancov.
Sociálna poisťovňa vypláca dávky nezamestnanosti
V súčasnosti je miera nezamestnanosti tesne pod hranicou 5 percent, čo na počet predstavuje okolo 170 tisíc nezamestnaných. Pre Slovensko je zlou správou, že najviac prepustených zamestnancov sa týka priemyslu z ktorého odišlo viac ako 2,5 tisíca, potom veľkoobchod a maloobchod, z ktorého bolo prepustených viac ako 1,7 tisíca a napokon stavebníctvo z ktorého bolo prepustených okolo 1,2 tisíca zamestnancov. Všetko sú to údaje za posledný mesiac v roku 2025, pričom predchádzajúci mesiac to bolo pokiaľ ide o priemysel o 550 zamestnancov viac. Zlá správa sa týka predovšetkým priemyselného sektora, ktorý je nielen najväčší ale sa aj najviac podieľa na hospodárskom raste. Prečo sa nezamestnanosť u nás zvyšuje? V prvej rade dochádza k poklesu dopytu z Nemecka, čo je náš najväčší obchodný partner, ďalším dôvodom sú narastajúce ceny energii na ktoré sa reaguje znižovaním nákladov na mzdy a konkurencia z Cíny. O náraste počtu nezamestnaných svedčia a údaje zo Sociálne poisťovni týkajúce sa počtu poberateľov dávky v nezamestnanosti, ktorých nárok na podporu počtu mesiacov sa od roku 2026 po 3 mesiacov znižuje. Či nás prekvapuje, že na náraste počtu prepustených sa výrazne podieľajú aj zahraniční zamestnávatelia, ponecháme stranou. V roku 2026 počíta Ministerstvo financií a Národná banka Slovenska len s 0,6 percentným rastom HDP a so zvyšovaním miezd najviac do úrovni inflácie a preto sa ani nedá počítať s výraznejším nárastom životnej úrovni domácností, čo nie je pre nich dobrá správa.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.