Koronavírusová pandémia nás stála miliardy z európskeho a slovenského rozpočtu, z ktorých sme si väčšinu museli požičať za nízky úrok, pretože taká je terajšia menová politika ECB. Ktovie akoby to bolo ďalej, či by sme ešte „nevyhodili“ ďalšie pandemické stovky tisíc eur, keby nás všetkých nezaskočila vojna dvoch slovanských národov, ktorej príčinu si vysvetľujú oba štáty po svojom. Koľko nás bude vojna mimo nášho územia stáť, nám už slovenský minister financií povedal s dovetkom, že to zaplatia slovenskí daňoví poplatníci, čím nás veru nepotešil. Sprievodným znakom vojny bude inflácia, ktorej skrotenie a zároveň nezdevastovanie ekonomiky by ale mala zvládnuť štandardne ECB, keďže vojna neprebieha na území štátov únie. Problémom však je, že práve Rusko nám infláciu „ dováža“ narastajúcimi cenami energetických surovín, bez ktorých ekonomika starého kontinentu by v tomto momente „neprežila“. O tom, že inštitúcie EÚ fungujú skôr len za dobrého počasia sme mali možnosť sa viackrát presvedčiť, keď je však zle, sú ich rozhodnutia skôr horšie ako lepšie. Jedným z posledných je aj jej návrh na obmedzenie väčšinovej závislosti energetických dodávok práve len z jedného štátu, ktorý navyše nie je ani členom EÚ, ale z viacerých zdrojov, načo EÚ už mala myslieť pred desiatimi rokmi, čo napokon priznal aj podpredseda Európskej komisie Josef Borrell, keď prísľub členstva v Nato pre Ukrajinu a Gruzínsko označil za chybu, čo napokon platí aj pre vzťah k Rusku.
Vývoz potravín je dočasne obmedzený
Z hľadiska komoditných potrieb únie sa najviac hovorí o fosílnych palivách, pritom sa neoprávnene zabúda aj na také dôležité komodity akými sú meď, nikel, paládium, titan, bez ktorých sa nevyrobia iné priemyselné súčiastky. Čo však čert nechcel, Rusko je tretím najväčším svetovým producentom zlata, tretím najväčším producentom titanu, bez ktorého je letecký sektor nefunkčný, svetovou dvojkou v ťažbe platiny a jednotkou v ťažbe paládia, voči ktorým sme zatiaľ zo strany západu nepočuli žiadne reštrikcie. To isté by sme mohli hovoriť aj o obilninách, keď Rusko a Ukrajina sa na svetovom obchode so pšenicou podieľajú tretinou, na obchode s kukuricou takmer pätinou. Ak bude konflikt pokračovať dlho hrozí aj rozvrátenie globálneho trhu s obilím, čo je zlá správa predovšetkým pre africké, ázijské štáty, Čínu ktoré sú na dovoze predovšetkým pšenice z oboch znepriatelených štátov aj bytostne závislé. Problémy môžu byť nielen s osiatím budúcej úrody, ale aj s poškodenými prepravnými trasami a prístavmi. Počas vojnového stavu sa teda nečudujme, že oba v minulosti exportné štáty s agro potravinárskami výrobkami akými sú mäso, cukor, soľ, hydina, vajcia a ďalšie, sú zakázané vyvážať. Svet v tomto roku potrebuje, aby poľnohospodári zasiali v tomto roku čo najviac poľnohospodárskych plôch.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.