Vojna USA a Izraela proti Iránu by mohla zvýšiť celkové náklady na opravy na Blízkom východe až na 58 miliárd dolárov. Z toho samotné škody na ropných a plynových zariadeniach môžu dosiahnuť až 50 miliárd dolárov, uvádza analýza spoločnosti Rystad.
Správa zároveň upozorňuje, že najväčší problém nie sú peniaze, ale nedostatok kľúčového vybavenia a odborných kapacít vo svete. Práve to môže opravy spomaliť a predĺžiť ich aj o niekoľko rokov. Odhad spoločnosti Rystad predstavuje výrazný nárast oproti pôvodnej projekcii 25 miliárd dolárov, ktorú firma zverejnila pred tromi týždňami, čo odráža širší rozsah škôd pred prímerím medzi USA a Iránom z 8. apríla.
„Opravárenské práce nevytvárajú novú kapacitu. Len presúvajú tú existujúcu, čo sa prejaví oneskoreniami projektov a rastom cien aj mimo Blízkeho východu,“ uviedol hlavný analytik spoločnosti Rystad Karan Satwani. „Suma 58 miliárd dolárov síce pôsobí ako hlavné číslo, no rovnako dôležité môžu byť aj následné dopady na načasovanie investícií do energetiky po celom svete,“ zdôraznil Satwani.
Podľa Rystadu by celkové výdavky na opravy mohli v priemere dosiahnuť približne 46 miliárd dolárov. Najväčšiu časť z tejto sumy budú tvoriť opravy rafinérií a petrochemických zariadení, a to pre rozsah a náročnosť poškodení. Priemyselné, energetické a odsoľovacie zariadenia môžu pridať ďalších 3 až 8 miliárd dolárov. Dĺžka obnovy sa však bude líšiť podľa typu zariadení a jednotlivých krajín, najmä kvôli rozdielnym kapacitám a problémom v dodávateľských reťazcoch.
Najväčšie škody utrpel Irán, kde môžu náklady na opravy dosiahnuť až 19 miliárd dolárov, najmä v oblasti spracovania plynu, rafinácie a exportnej infraštruktúry. V Katare sú škody viac sústredené, no technicky náročnejšie – týkajú sa najmä LNG centra Ras Laffan, kde sa opravy môžu prekrývať s prebiehajúcim rozširovaním.
Teherán plánuje žiadať odškodnenie od piatich arabských štátov – Bahrajnu, Jordánska, Kataru, Spojených arabských emirátov a Saudskej Arábie – za škody spôsobené poslednou vojenskou konfrontáciou, uviedol iránsky veľvyslanec pri OSN Amir Saeid Iravani. Pripomenul, že tieto krajiny vystupovali ako „spoluúčastníci“ s USA a Izraelom a porušili svoje záväzky voči Iránu.
Minulý týždeň Iránsky Červený polmesiac uviedol, že vojna zasiahla 125 630 civilných objektov vrátane 100 000 obytných domov, z ktorých niektoré boli úplne zničené. Organizácia tiež informovala o poškodení 23 500 komerčných nehnuteľností, 339 zdravotníckych zariadení, 32 univerzít, 857 škôl a 20 centier Červeného polmesiaca.
Vedúci IRCS Pir Hossein Kolivand zdôraznil, že zasiahnutých bolo približne 15 veľkých logistických lokalít vrátane skladov paliva, letísk a civilných lietadiel, čím poukázal na rozsiahle narušenie dopravy, energetiky a verejných služieb.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1. War on Iran leaves $58 billion repair bill across region – report, RT.com, 16.4.2026
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.