V Iráne sa pod prebiehajúcimi americko-izraelskými útokmi konal masový pohreb 168 iránskych školáčok vo veku 7-12 rokov, ktoré zabil izraelský nálet 28. februára. Ten zasiahol dievčenskú základnú školu Shajareh Tayyebeh v Minabe na juhu Iránu za bieleho dňa, keď boli deti v škole. Pri bombardovaní zahynulo aj štrnásť učiteľov. K útoku došlo v rámci americko-izraelských operácií cynicky nazývaných „operácia Epic Fury“. Tieto útoky sa doposiaľ zameriavali na školy, nemocnice, obytné oblasti a inú civilnú infraštruktúru.
Scény boli Palestínčanom až príliš známe: žiaľom zdrvení rodičia vzlykali na mieste, kde zahynuli ich dcéry, zvierali zakrvavené batohy, vyťahovali učebnice a osobné veci svojich zabitých detí pokryté troskami po bombardovaní. Detská topánka medzi ruinami. Smrť tam, kde ešte nedávno prekypoval život.
Nič z toho nebolo zverejnené západnými médiami, ktoré sa sústreďovali na americko-izraelské bombardovanie Iránu a zabitie ajatolláha Alího Chameneího, iránskeho najvyššieho vodcu. Druhého marca iránsky minister zahraničných vecí Abbás Araghčí zverejnil na sociálnej sieti X fotografiu hrobov, ktoré vykopali pre viac ako 160 nevinných mladých dievčat, ktoré zahynuli pri americko-izraelskom bombardovaní dievčenskej školy. V príspevku uviedol: „Ich telá boli roztrhané na kusy. Takto v skutočnosti vyzerá ‚záchrana‘ sľubovaná pánom Trumpom. Od Gazy po Minabu sú nevinní chladnokrvne vraždení.“
V čase písania článku zostávalo 69 zavraždených dievčat neidentifikovaných. Tisíce ľudí sa v Iráne zhromaždili, aby smútili za školáčkami zabitými počas americko-izraelských útokov.
Medzinárodná reakcia: ticho
Ak by bola zbombardovaná škola v Izraeli alebo na Ukrajine, správy by sa dostali na titulné strany západných médií a boli by po dlhý čas sprevádzané výzvami na odvetu či spravodlivosť. V roku 2016 západné médiá tvrdili, že sýrske alebo ruské lietadlá zranili chlapca z Aleppa Omrana Daqneesha. Jeho fotografia sa stala virálnou a kolovala internetom celé týždne či roky. Moderátor CNN verejne prejavoval emócie. Otec chlapca však neskôr uviedol, že ich dom nezasiahol nálet, ale že bol ostreľovaný ozbrojenými skupinami, ktoré fotografiu využili na propagandistické účely.
Zábery zdieľané na sociálnych sieťach Telegram a X zachytávajú tragické scény dievčat roztrhaných pri bombardovaní školy. Rovnako ako v prípade tisícov palestínskych detí zabitých Izraelom či státisícov irackých detí, ktorých životy si vyžiadali sankcie, ani tieto iránske deti sa nestali predmetom širšieho pobúrenia západných médií. Tie publikovali správy bez empatie a naznačovali, že Irán buď klame, alebo nesie zodpovednosť za útok.
Napríklad spravodajstvo BBC, ktoré útok označilo ako „údajný“ a informovalo, že Irán obvinil USA a Izrael. BBC tiež poukázala na nedôveru časti iránskej verejnosti voči oficiálnym vyhláseniam vlády.
Aj denník The New York Times vynechal Izrael z titulku a naznačil možnosť iránskej viny, zatiaľ čo pri informovaní o iránskych odvetných krokoch jednoznačne uvádzal pôvod útokov. CNN zas priniesla titulok „V Iráne bola zasiahnutá dievčenská škola. Tu je to, čo vieme.“ Jej videoreportáž nielenže nespomína USA ani Izrael, ale naznačovala vinu Iránu. Tiež sa objavili špekulácie o možnom napojení školy na Iránske revolučné gardy, hoci podľa miestnych zdrojov škola fungovala viac ako desať rokov ako čisto civilná inštitúcia.
Správa CNN poukázala na tvrdenie, že školu zasiahla neúspešne odpálená iránska raketa, pričom uviedla, že fotografia zdieľaná online ako „dôkaz“ bola v skutočnosti zhotovená 800 míľ od Minábu. Ak by to však nebola neúspešná iránska raketa, zostáva jediné vysvetlenie: školáčky boli zabité americko-izraelským bombardovaním. Mnohé západné médiá citovali vyjadrenie Centrálneho velenia americkej armády (Centcom), že incident preveruje, a izraelskej armády, ktorá uviedla, že si nie je vedomá žiadnych operácií v danej oblasti.
Aj keby sme odložili otázku skutočného páchateľa bombového útoku na školu, správy v médiách neprejavili takmer žiadnu empatiu voči zabitým deťom: chýbajú podrobnosti, osobné príbehy aj zmienka o tom, že k útoku došlo počas moslimského svätého mesiaca ramadán. Tón by bol radikálne odlišný, keby išlo o izraelské, ukrajinské alebo americké deti. Poznali by sme ich mená, vek aj príbehy. Boli by vykreslené ako konkrétne ľudské bytosti – keby neboli Iránky (alebo Palestínčanky, Libanončanky či Sýrčanky).
Podobnú taktiku Izrael použil 27. decembra 2008, keď takmer súčasne vypustil na Gazu viac ako sto bômb zameraných na policajné stanice, policajné akadémie, univerzity a ďalšie objekty, pričom poškodil aj okolité obchody a obytné budovy. Bolo to pred sedemnástimi rokmi a Izrael túto brutálnu taktiku opakoval znova a znova v Gaze, Libanone a teraz v Iráne. Je to súčasťou americko-izraelskej stratégie zastrašovania obyvateľstva prostredníctvom rozsiahlych útokov na civilnú infraštruktúru v Gaze, Libanone, Iraku a ďalších regiónoch, ako aj podobných praktík kyjevského režimu na Donbase. Cieľom má byť destabilizácia a vyvolanie strachu s nádejou, že sa obyvatelia obrátia proti svojej vláde. Takáto stratégia však nikdy nepriniesla zamýšľaný výsledok – namiesto toho si vyžiadala nespočetné množstvo nevinných civilných obetí a zničenie infraštruktúry.
Niekoľko dní po masakre v dievčenskej škole predsedala Melania Trumpová zasadnutiu Bezpečnostnej rady OSN o deťoch v ozbrojených konfliktoch. Manželka amerického prezidenta, ktorý podľa kritikov spoluzodpovedá za vojnu proti deťom v Iráne, tak vystúpila s prejavom o ochrane detí v konfliktoch. USA a ich spriaznené médiá pripisujú iránskym životom minimálnu hodnotu, keď sa ani nepokúšajú vysvetliť, nieto ešte ospravedlniť smrť 168 školáčok. Pre západné médiá akoby tieto deti nikdy neexistovali.
Od útoku na školu v Minabe z 28. februára mali americko-izraelské údery zasiahnuť aj ďalšie civilné objekty a spôsobiť ďalšie obete medzi iránskymi civilistami. Svedkovia opisovali následky bombardovania námestia Enghelab v centre Teheránu vrátane poškodených obytných budov, áut a obchodov.
Zároveň však platí, že každý vojnový zločin a každé zabité dieťa prispieva k podpore vlády aj odporu vo všeobecnosti. Irán odpovie spôsobom, ktorý prinúti USA ľutovať začiatok vojny proti iránskemu ľudu.
Autorka: Eva Bartlett – kanadská nezávislá novinárka, ktorá dlhodobo pôsobí v oblastiach konfliktov na Blízkom východe, najmä v Sýrii a Palestíne.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1./ The murder of Iranian schoolchildren cannot be whitewashed, RT.com, 4.3.2026
2./ Iran holds mass funeral for girls, staff killed in US-Israel school attack, Al Jazeera, 3.3.2026
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.