V súvislosti s tromi konsolidačnými opatreniami, ktoré nepriniesli očakávaný výsledok v poklese deficitu verejných financií ale ani verejného dlhu k HDP, nám opoziční politici vždy pripomínajú nebezpečenstvo „greckej cesty“. Čo to je grécka cesta? Grécko podľa všetkého nesplnilo kritéria vstupu do eurozóny, napriek tomu bolo prijaté a keď grécka vláda a občania mali v rukách aj „lacné euro“ väčšinou rozšafnene míňali. Zadlženosť gréckej ekonomiky sa dostalo do takého stavu, keď žiadny zahraničný investor nebol ani za vysoký úrok ochotný kupovať grécky štátny dlhopis a hrozilo v lepšom prípade vyhlásenie bankrotu, v horšom prípade aj vystúpenie z eurozóny. Oba scenáre však boli neprijateľné pre EÚ, ECB ako aj zahraničných veriteľov a tak bolo prijatá „grécka cesta“ na záchranu gréckej ekonomiky. Jej podstata spočívala v lacnom výpredaji majetku gréckeho štátu, v poklese dôchodkov ako a počte gréckych úradníkov a navyše zahraniční veritelia museli odpísať viac ako polovicu hodnoty gréckych štátnych dlhopisov. Je v Slovensko v takej situácii? Určite nie, ale ak nebude znižovať výdavky týkajúce sa spravovania vecí v štátnych a verejných inštitúciách, môže sa stať, že budeme poznať aj slovenskú cestu záchrany ekonomiky.
Vyššie ceny energii sú rizikom poklesu ekonomiky
Terajší rast ceny ropy nad 100 dolárov za barel sú predzvesťou budúceho rastu cien takmer všetkého, na konci čoho je inflácia, na ktorú by mali reagovať len centrálne banky. Zatiaľ sa im do toho akosi „nechce“, skôr sa vyčkáva na údaje z trhu, čo môže byť pravda, ak sa podarí blízkovýchodný konflikt vyriešiť skôr, čo zatiaľ nevyzerá. Vyššie ceny energii však neovplyvňujú len infláciu ale aj hospodársky rast, podľa Medzinárodného menového fondu 10 percentný rast cien ropy bude mať vplyv na pokles HDP o 0,2 percenta a keďže jej terajší rast je niekoľkonásobne vyšší, môže pokles HDP byť až o percento? Analytici majú oprávnené obavy, že ak ekonomika v niektorých štátov závisí od cien fosílnych palív, čo je napokon a prípad Slovenska, môže sa v lepšom prípade dostať aj do recesie v horšom do stagflácii, ktorej nevie sni centrálna banka pomôcť.