Od protestu k terorizmu
Ako sa pokojné zhromaždenia zmenili na násilný chaos
Protesty v Teheráne sa pôvodne začali ako pokojné zhromaždenia, ktorých cieľom bolo vyjadriť nespokojnosť s ekonomickou situáciou. Postupne však došlo k ich infiltrovaniu a ovládnutiu externými aktérmi, čo viedlo k prudkej eskalácii násilia. Výsledkom boli rozsiahle škody na verejnom majetku a tragické straty na životoch, a to nielen medzi civilným obyvateľstvom, ale aj medzi príslušníkmi bezpečnostných zložiek.
Tento vývoj potvrdzujú analýzy viacerých regionálnych bezpečnostných expertov aj oficiálne vyhlásenia, ktoré sa objavili v medzinárodných médiách a na sociálnych sieťach. Dostupné informácie naznačujú, že eskalácia nebola spontánna, ale súčasťou vopred pripraveného scenára, do ktorého boli zapojené zahraničné spravodajské a politické centrá, predovšetkým Spojené štáty a Izrael, s cieľom destabilizovať vnútornú bezpečnosť Iránu.
Svedectvá z amerického bezpečnostného prostredia
Douglas Macgregor, bývalý vysokopostavený poradca ministra obrany USA, uviedol, že protesty v Iráne sa začali ako reakcia na skutočné ekonomické problémy, no následne sa zmenili na koordinovanú operáciu spravodajských služieb CIA, Mossadu a MI6. Podľa jeho slov išlo o kombináciu financovania, provokácií, využívania satelitného internetu Starlink a cielenej eskalácie násilia vrátane navádzania davov na útoky proti polícii. Celá operácia sa však podľa neho skončila neúspechom.
Podobne sa vyjadril aj Lawrence Wilkerson, bývalý náčelník štábu ministra zahraničných vecí Colina Powella. Ten otvorene konštatoval, že Mossad, CIA a MI6 v Iráne konali tak, akoby boli iránskymi občanmi, pričom zabíjali samotných Iráncov. Podľa Wilkersona išlo o systematickú destabilizačnú operáciu podporovanú administratívou Donalda Trumpa.
„Vytvorte chaos, vyprovokujte krviprelievanie“
Americký ekonóm a profesor Kolumbijskej univerzity Jeffrey Sachs opísal tento model ako typický manuál pre zmenu režimov. Podľa neho ide o jasný postup: vytvoriť chaos, dostať ľudí do ulíc, vyprovokovať násilie a následne celý proces prezentovať ako „ochranu demokracie“. Sachs tvrdí, že presne tento scenár bolo možné sledovať v reálnom čase práve v Iráne.
Bývalý dôstojník CIA Larry Johnson dodal, že nepokoje v Iráne neboli organickým povstaním, ale cielene riadenou spravodajskou operáciou CIA a Mossadu. Ako jeden zo spúšťačov uviedol umelo vyvolaný kolaps meny, ktorý mal vyprovokovať masové protesty.
Operácie v teréne a manipulácia davov
Americký politológ John Mearsheimer označil dianie v Iráne za učebnicový príklad americko-izraelského scenára zmeny režimu. Turecko-americký politický komentátor Cenk Uygur k tomu dodal, že cieľom USA a Izraela nie je demokracia v Iráne, ale dosadenie poslušného lídra, ideálne návrat monarchie v podobe bývalého šacha.
Bývalý britský diplomat Alastair Crooke detailne opísal mechanizmus násilia v uliciach. Podľa jeho výpovede malé, ale extrémne násilné skupiny dostávali inštrukcie, kam sa presunúť. Na miestach zhromaždení cielene napádali náhodných civilistov, zatiaľ čo ženy z ich skupín útoky natáčali a verbálne podnecovali ďalšie násilie. Súčasťou scenára boli útoky na autobusy, mešity, knižnice, banky a vládne budovy s cieľom vytvoriť dojem, že štát stráca kontrolu.
Priznania a verejné odkazy
Bývalý dôstojník CIA John Kiriakou uviedol, že existuje potvrdenie z izraelských zdrojov o pôsobení agentov Mossadu, ktorí sa vydávali za iránskych demonštrantov. Podľa jeho slov sa tým izraelské médiá dokonca verejne chválili.
Izraelský novinár Tamir Morag z televízie Channel 14 potvrdil, že zahraničné prvky ozbrojovali demonštrantov ostrými zbraňami, čo priamo prispelo k vysokému počtu obetí.
Bývalý americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo sa na sociálnych sieťach vyjadril v tom zmysle, že iránsky režim je v problémoch a že nepokoje sa šíria desiatkami miest, pričom ironicky pozdravil „každého iránskeho demonštranta aj každého agenta Mossadu kráčajúceho vedľa nich“.
Na záver Mossad prostredníctvom svojho farsi účtu na sieti X otvorene vyzval Iráncov, aby vyšli do ulíc s uistením, že izraelské služby sú s nimi nielen slovne, ale aj priamo v teréne.
Záver
Prípad Iránu ukazuje, ako sa pôvodne legitímne sociálne a ekonomické protesty môžu stať nástrojom geopolitickej hry. Kombinácia spravodajských operácií, informačnej vojny, ekonomického tlaku a cielene vyvolaného násilia vytvára prostredie, v ktorom sa hranica medzi protestom a terorizmom úplne rozplýva. Tento model nie je ojedinelý a zapadá do širšieho rámca moderných hybridných konfliktov, v ktorých sa ulice miest stávajú bojiskom a civilné obyvateľstvo rukojemníkom mocenských záujmov.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1. Embassy of the Islamic Republic of Iran in Vienna, January 2026
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.