Vyrovnaný rozpočet budeme mať v roku 2019. Čo robil štát doteraz?

Tagged With: , , , , Add Comment

Dnes nás potešilo Ministerstvo financií SR, že hoc pôvodne plánovalo vyrovnaný rozpočet na rok 2020, budeme ho mať vyrovnaný už v roku 2019.

Občan sa nemôže nespýtať, a čo robili ministri financií po roku 1989? Veď je to 30 rokov, a ekonomika SR vykazovala iba deficit!

Ktorá rodina by si mohla dovoliť mať 30 rokov deficit, teda žiť na dlh? Banky by jej to iste nedovolili, neposkytli by jej úver! A kto poskytoval úver našej republike? A aké boli úroky? Nebudem klásť ďalšie otázky. Chcem totiž čitateľovi pripomenúť, ako sa po roku 1989 neustále opakovalo, že ekonomická teória, ktorá dostala meno keynesiánstvo, je základom dobrého fungovania ekonomiky a čaká nás rozkvet. Ba hanlivo sa vyjadrovalo o komunistickej ekonomike – budovali sme však socialistické hospodárstvo. Hoc vraj ponovembroví ekonómovia uplatňovali J. M. Keynesa, ekonomika trpela na mnohé choroby. Už som spomenul deficity vlády. Ale pozrime si aj bilanciu zahraničného obchodu. Koľkokrát sme mali deficit zahraničného obchodu, a to až hrozivý! Deficit v zahraničnom obchode je mimoriadne závažný, lebo ho ovplyvňuje manipulácia s výmenným kurzom a aj protekcionistická politika (Trump a clá). Nemôžem nepoukázať na veľmi nepriaznivú situáciu v našom poľnohospodárstve; budem to ilustrovať dovozom a vývozom do tohto odvetvia, a to v období január až august 2017 a január až august 2018. Dovoz v roku 2017 bol 2 749,3 a vývoz bol 1 884,5, a teda deficit – 864,8 mil. eur. V roku 2018 bol dovoz 2 961,5 a vývoz 1 815,1 čiže deficit – 1 146,4 mil. eur. Ak by sme dovážali banány, či citróny, ekonomika nemá problém. Avšak ak dovážame pšenicu, jačmeň či mäso, ekonomika má veľké problémy; tieto výrobky si môžeme dopestovať, či dochovať. A teda dovoz vyraďuje celé odvetvia rastlinnej či živočíšnej výroby. Nehovoriac o kvalite mlieka či mäsa. Čitateľ si iste pamätá problémy s kuracím mäsom z Brazílie. V mojej rodnej dedine už nemajú chov sliepok a ani chov dojníc. Slovensko sa muselo zbaviť dojníc a odpredať ich na Ukrajinu. To však v pojme vyrovnaný rozpočet, či aj deficitný rozpočet nevidieť, hoc je to vlastne veľká ekonomická choroba. To nám odhalia iba poznatky ekonomických vied, hlavne makroekonómie. Veď EÚ vyžaduje konštrukciu input/output tabuliek.

Totiž, jedine starostlivá a dokonalá znalosť makroekonómie poučuje o spôsobe, akým sa dejú ekonomické fakty, javy, o tom či je ekonomické zdravie hospodárstva stále, alebo vrtkavé. Len ona vysvetľuje, z ktorej časti ekonomiky pochádza choroba, pre aké príčiny, a ako sa rozmáha. Ona ukazuje cestu k liekom, len za jej vedenia sa stávajú zreteľnými ostatné fakty, jednotlivosti, takže, ak niekto nepozná túto hlavnú časť ekonomických vied, priam nie je prospešné poznať ostatné. Jej poznatky hovoria ako má fungovať ekonomika. Jej úlohou je vedecky obsiahnuť obsahovú bohatosť vzťahov, súvislostí a javov ekonomicko-spoločenského vývoja krajiny. Nerešpektujeme ju. Preto dnes narážame na protirečenia medzi ekonomickou realitou a ekonomickou teóriou.

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že negatívny rozdiel medzi exportom a importom v poľnohospodárstve, a to dlhodobo (ba aj za SR) je ekonomickou chorobou, nazývam ju ekonomickou žltačkou. Ale ak sa pozrieme na náš ekonomický rozvoj, ktorý ťahá automobilový priemysel, opäť si musíme uvedomiť, že je to iná ekonomická choroba a síce ekonomická cukrovka, teda jednostranná orientácia ekonomiky. Obsahovú bohatosť vzťahov, súvislostí a javov ekonomiky nám odhaľuje ekonomický mikroskop, ktorý sa volá input/output model. Práve z neho by vyplynulo, že ak chceme rozvíjať automobilový priemysel, aké profesie budeme potrebovať, čo teda už vopred musíme urobiť (vychovať), ba aj aké negatívne účinky prídu. To sa netýka iba našich oblastných problémov, teda medzioblastného vývoja v SR. To sa týka aj vývoja viacerých národnopolitických oblastí, teda štátov EÚ. To musí EK vedieť vopred. Musí však skonštruovať medziodvetvovú tabuľku za celú EÚ a to preto, že za jednotlivé krajiny ju Eurostat konštruuje. Ale pre nás to znamená aj to, že predovšetkým musíme preskúmať naše vlastné praktické skúsenosti a len na základe podrobného preštudovania príslušných ekonomických faktov odporúčať nápravu chýb, zlepšenie hospodárskej politiky a aj štátneho rozpočtu.

Autor: Prof. Jaroslav Husár

Zdroj: https://www.slovenskeslovo.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=1646:vyrovnany-rozpocet-budeme-mat-v-roku-2019&catid=18:ekonomika

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Zem a Vek
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis