Vyšachovaní rodičia

Tagged With: , , , , Add Comment

Na Slovensku obávaná juvenilná justícia nórskeho alebo britského typu nehrozí. Množia sa však prípady, keď deti po rozvode strácajú jedného z rodičov, hoci on má o ne záujem. Týka sa to predovšetkým otcov.

Podpíše sa to na duševnom vývoji takýchto detí, ktorým chýba mužský (prípadne ženský) vzor, v dospelosti sa u nich zvyšuje riziko problémov so vzťahmi (ak sú izolované od rodiča opačného pohlavia), dokonca rastie pravdepodobnosť asociálneho a kriminálneho správania. Aj toto je súčasťou rozvratu rodiny a prispieva to k psychickému narúšaniu mladých generácií.

Pracovníci sociálnej kurately u nás nešikanujú rodičov, aby im odobrali potomstvo kvôli hocijakej maličkosti. Skôr naopak, ostávajú nečinní až bezzubí tam, kde by mali zasiahnuť. Týka sa to najmä záujmu maloletých detí po rozvode rodičov. V slovenských podmienkach je už síce zavedená striedavá starostlivosť, no reálne je málo v povedomí a málo sa využíva. Deti tak bývajú stále bežne zverené do výlučnej starostlivosti jedného rodiča, zväčša matky. Tento rodič môže začať zneužívať svoje postavenie a buď deťom brániť stretávať sa s tým druhým, alebo ich proti nemu zmanipulovať, aby sa s ním samy nechceli stretávať.

Deje sa to, samozrejme, všade po svete. Dochádza k tzv. syndrómu zavrhnutia rodiča. Takto ho popisuje nemecký rozvodový sudca Jürgen Rudolph vo svojej knihe Si moje dieťa: „Syndróm zavrhnutia rodiča opisuje javy, ktoré sa môžu prejaviť vo vývoji dieťaťa v dôsledku úmyselného odcudzenia medzi dieťaťom a jedným z rodičov. Zavrhnutie rodiča je najčastejšie pozorovateľné, keď sa rodičia rozišli v spore, tento spor neprekonali, a rodič, u ktorého deti následne trvalo bývajú, kontakt detí s druhým rodičom obmedzuje, alebo ho úplne znemožňuje. Následky takéhoto konania pre takéto deti sú navyše závislé od toho, akým spôsobom prvý rodič deťom druhého rodiča popisuje – zvlášť, ak je prevažne alebo výhradne popisovaný negatívne, je démonizovaný alebo stvárňovaný ako nejaká príšera.

Tento syndróm sa však v slovenských podmienkach oficiálne neuznáva aj pod vplyvom feministickej loby na najvyšších miestach štátnej správy. Ak sa chce dotknutý rodič súdiť a dokázať, že deti sú zmanipulované, ťažko pred súdom obstojí. Ten totiž prihliada predovšetkým k výpovedi dieťaťa, ktoré tvrdí, že otca (prípadne matku) nechce vidieť. Rudolph k tomu uvádza: „Často sa zamieňa pohľad detí na situáciu s ich stratégiou prežitia, ktorú si deti v takýchto prípadoch vytvárajú. V rámci stratégie prežitia dieťa často preberá pozíciu jedného z rodičov, aby nestratilo jeho náklonnosť.“ Inými slovami: dieťa všade vyhlasuje, že sa nechce s otcom stretávať, pretože vie, že tým urobí radosť mame, ktorá otca neznáša. A od mamy je existenčne závislé.

Autor: Marián Benka

Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://bit.ly/kupit-online-zemavek-januar-2019

Zem a Vek
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis