Vyšehradská Štvorka nie je osamotená. Franko-nemecká nadvláda v EÚ nevonia ani Holandsku

Tagged With: , , , Add Comment

Maďarské parlamentné voľby, po ktorých si ministerský predseda Viktor Orbán a jeho strana Fidesz udržala s partnerskou Kresťanskodemokratickou ľudovou stranou (KDNP) dvojtretinovú ústavnú väčšinu, prijali milióny Európanov s veľkým uspokojením. Južní susedia Slovenska si upevnili povesť rebelov a ich krajina azda poslednej európskej oázy nezvrátených hodnôt a zdravého rozumu. 54-ročný národno-konzervatívny štátnik sa nechal po volebnom víťazstve počuť, že bude naďalej zo všetkých síl brániť národno-štátne záujmy Maďarov pred centralizačným náporom Európskej únie.

Hľadajú sa ďalší

Námietky proti budovaniu homogénnych Spojených štátov európskych zhora, proti vôli občanov, sa ozývajú vo všetkých členských štátoch únie. Nevzpierali sa iba Briti, ktorí si odhlasovali odchod a v marci 2019 zamávajú Bruselu bye bye. Komisárov v Bruseli prestávajú počúvať bez odvrávania aj vo Varšave, Prahe a Bratislave, nehovoriac o „neposlušnej“ Budapešti. Vyšehradská štvorka si už síce vydobyla renomé vzdorovitého kvarteta, ale s hegemóniou nemecko-francúzskeho tandemu sama nepohne.

Je si vedomá, že nemecko-francúzsky parný valec sa cez srdce Starého svetadielu neprevalí len vtedy, keď to srdce bude mocne búchať. Stredoeurópania súrne potrebujú spojencov. Trvalých, čo je ťažké, ale postačia i nestáli, schopní zoskupovať sa podľa potreby, okolností a na základe konkrétnych úloh stojacich na programe dňa.

Nevýhody osamelého bežca – a to i vo vnútri V4 – musí prekonávať predovšetkým Viktor Orbán. Rozhliada sa po nádejných partneroch u susedov v Rakúsku, Chorvátsku a Slovinsku, volá tamojších predstaviteľov do stredoeurópskeho spolku a hoci nachádza u nich porozumenie, chápe, že potrebuje nájsť spriaznené duše aj v západoeurópskych metropolách.

Jednou z takých by mohol byť Rím, ak tam vzíde (po marcových voľbách 2018) koaličná vláda odhodlaná čeliť Bruselu a presadzovať národnoštátne záujmy a prízvukovať zásadné decentralizačné tézy.

Uniknúť slučke superštátu

Existuje však spoluzakladajúci členský štát EÚ, ktorý tiež hľadá partnerov do koalície odporcov masívnej centralizácie, akú od vlaňajška pretláča francúzsky prezident Emmanuel Macron. Je ním Holandsko. Krajina, ktorá bola donedávna bezvýhradne eurozväzácka a súťažila so Švédskom a Dánskom o povesť avantgardy sociálneho liberalizmu.

Už deviaty rok tam vedie vládu vodca stredopravej Ľudovej strany za slobodu a demokraciu Mark Rutte. Čo môže mať tento stúpenec sociálneho inžinierstva, ktorý nalieha na urýchlené zbavenie členských štátov práva rozhodovať, koho na svoje územie vpustia a koho nie, spoločné s Maďarskom? Určite nie problematiku masovej migrácie, nakoľko vláda v Budapešti pohoršuje mnohých Holanďanov oplocovaním štátnych hraníc a odmietaním tzv. spoločnej azylovej politiky EÚ.

51-ročný holandský slniečkar je však fiskálnym konzervatívcom na domácej pôde i na rovine Európskej únie. Odmieta projekt hlbšej európskej integrácie, pretože by zaviazal Holandsko prispievať do spoločného rozpočtu a zdielať riziká s ostatnými členmi eurozóny.

Trvá tiež na daňovej zvrchovanosti členských štátov a je odporcom prerozdeľovacích mechanizmov v sústave nastavenej tak, aby maximálne zvýhodňovala os Berlín-Paríž. Rozumie sa, že na úkor ostatných. Odchodom Británie z EÚ stráca Holandsko silného koncepčného spojenca a hľadá partnerov na vyvažovanie nemecko-francúzskeho kolosu. Holandsko pozvoľne formuje okolo seba voľnú alianciu malých štátov, čo sa tiež zdráhajú vytvárať čoraz tesnejšiu a previazanejšiu úniu, ktorú vnucuje ostatným hyperaktívny Emmanuel Macron. Medzi takýchto spojencov Holandska môže patriť Írsko,Dánsko, Švédsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko a Litva. Prejavujú totiž nevôľu dotovať rozľahlé a ľudnaté južné krídlo EÚ prostredníctvom mechanizmov, v ktorých by uviazli bez možnosti úniku. Ak je pre túto skupinu pripravovaný európsky superštát neprijateľný, stáva sa severoeurópskym blokom, ktorý si s Vyšehradskou štvorkou v čomsi dobre porozumie.

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Patrik Sloboda
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

& Časopis