Dlho očakávané zasadnutie ECB už potvrdilo, že od júla končí s tlačením peňazí v rámci programu kvantitatívneho uvoľňovania a zároveň zvyšuje svoju úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov, čo je prvýkrát od roku 2011. Či sa do konca tohto roku ešte odváži opakovane zvyšovať úrokovú sadzbu o viac bázických bodov, nešpekulujeme. ECB má totiž oprávnenú obavu, čo sa bude na európskom finančnom trhu diať, keď nebudú k dispozícii lacné peniaze, bez ktorých si nevieme predstaviť, akoby ekonomika eurozóny aj doteraz fungovala. Kto počíta s pribrzdením inflácie, môže byť sklamaný, keďže v susednom Česku aj pri výraznejšom zvyšovaní úrokových sadzieb inflácia doteraz neklesla, skôr opačne. Pohorší sa všetkým dlžníkom, ktorým sa zvýšia mesačné splátky, čo napokon platí aj pri splácaní štátnych dlhov, ktoré sú predovšetkým v južných štátoch eurozóny vyššie ako je ročný hrubý domáci produkt.
Stagflácia ani hlad nám nehrozí
V prípade vyšších úrokových sadzieb aspoň o 50 bázických bodov môžeme počítať s posilnením výmenného kurzu eura voči doláru, čo ale bude mať nepriaznivý dopad na náš export, ale priaznivý na dovozy surovín, čo pri terajšej energetickej závislosti ovplyvní zahraničnú- obchodnú bilanciu. V tejto súvislosti treba povedať, že naša vysoká inflácia je nákladová, pod čím treba rozumieť, že je ovplyvnená terajšími vysokými cenami energií, ktoré zdražujú všetko, ale aj problémami v Číne, keďže z dôvodu terajších lockdownov nefungovali čínske prístavy a teda dovozy na starý kontinent. S čím však môžeme našich občanov uspokojiť je, že nám nehrozí hlad tak, ako sa o ňom píše na iných kontinentov, ale ani stagflácia ekonomiky, čo je stav, keď vysoká inflácia a nízky rast domácej ekonomiky by trval dlhšie časové obdobie. S čím však môžeme mať problémy je neuspokojivá situácia nemeckej ekonomiky, ako nášho hlavného exportného partnera. Treba si však povedať pravdu, že doteraz bola predovšetkým závislá na exporte do Číny a dovoze lacných ruských energetických zdrojov, čo ale po vypuknutí vojenského konfliktu, už neplatí. S očakávaným 1,6 percentným rastom tak bude Nemecko patriť medzi najmenej napredujúce ekonomiky, Slovensko má v tomto roku dosiahnuť rast HDP na úrovni 2,3 percenta.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.