O tom, že ECB bola založená v roku 1998 a teda 3 roky pred zavedením eura väčšina z nás vie. Dnešné papierové peniaze a mince ako hotovostné platidlo boli zavedené od 1. januára 2002. Keďže vedenie ECB sa nevolí európskymi občanmi, nepodlieha jej menová politika ich kontrole a vo vzťahu k fiškálnej politike vlády vystupuje ako nezávislá. Osobitné postavenie ECB spočíva ale v tom, že spoločná mena euro je zákonné platidlo dnes už 20 členských štátov z 27 členských krajín únie. Postavenie ECB v systéme svetových centrálnych bánk je dané tým, že euro po americkom doláre je druhá najviac obchodovateľná mena na svete. O tom, že za niekoľko rokov sa stretneme s jej digitálnou formou sa nepochybuje tiež a tak sa pozrime ako sa bude vyvíjať jej menová politika a teda či bude uvoľnená alebo reštriktívna pokiaľ ide o percento úrokovej sadzby, ktorá dnes je na úrovni 4,25 percenta. Pre poriadok si pripomeňme, že úroková sadzba americkej centrálnej banky je od júla 2023 v rozpätí 5,25-5,5 percenta, britská centrálna banka teraz v lete znížila úroková sadzbu na 5,0 percent a od augusta nastavila česká centrálna banka úrok na 4,5 percenta. Centrálne banky majú svoj inflačný cieľ vo výške 2 percenta, a ich úroková sadzba by mala rešpektovať ich mieru inflácie.
S poklesom úrokov sa v tomto roku asi nepočíta
Keď sa pozrieme o 2 roky späť tak vidíme, že medzi mierou inflácie a úrokovou sadzbou nie je v prípade ECB niečo v poriadku. V roku 2022 bola totiž inflácia 12,8 percenta a úroková sadzba sa v tom istom roku zvýšila 4 krát z 0,5 na 2,5 percenta, v roku 2023 bola inflácia 10,5 percenta a úroková sadzba sa 6 krát zvýšila z 3 na 4,5 percenta a v roku 2024 je inflácia 2,6 percenta a nedávno sa úroková sadzba znížila na 4,25 percenta. Pre ekonomiku eurozóny totiž nie je dobre keď úroková sadzba je v percentách vyššia ako miera inflácie. Posledné zníženie o 0,25 percentuálneho bodu v júni tohto roku naznačilo, že by so znižovaním mohla pokračovať, čo ale nebude keďže o mesiac, v júli sa inflácia v eurozóne zvýšila o 0,1 percenta na spomínaných 2,6 percenta a tak má ECB zasa dôvod, prečo sa s uvoľňovaním menovej politiky nebude ponáhľať.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.