Zo štyroch makroekonomických ukazovateľov je z nich dnes najčastejšie skloňovaným pojmom inflácia, ktorej percento bolo vlani dvojmiestne a dnes je viac ako dvojnásobne vyššia ako inflačný cieľ ECB, čo sú 2 percentá. Väčšina z nás si myslí, že práve len ona je v eurozóne príčinou „uletenej“ inflácie, keďže „vyrábala“ aj masy peňazí z ničoho, ktoré za devastačne nízky úrok ponúkala komerčným bankám a tiež ostatným účastníkom trhu s ich bankovou maržou. Samozrejme, že ECB tvrdí, že dôvodom nie je len kvantitatívne uvoľňovanie, ale aj chýbajúce energetické suroviny vraj z dôvodu Rusko- ukrajinského konfliktu, keďže po západných sankciách boli väčšinou presmerované smerom do Indie a Číny, ale aj fiškálna politika národných vlád v eurozóne, ktorými sa aj kompenzovali predovšetkým vysoké ceny energii domácnostiam a firmám, čoho dôsledkom je terajšia obrovská zadlženosť našich verejných rozpočtov a pokles životnej úrovni domácnosti, čo sa prejavilo predovšetkým v prípade, že ich príjem bol nižší ako miera inflácie, čo platí pre väčšinu z nás. O poklese kúpnej sily peňazí v peňaženke a na účtoch sa nepochybuje a tak sme právom očakávali, ako bude ECB na infláciu reagovať, keďže cenová stabilita je v rámci menovej politiky jej hlavná funkčná náplň.
Sadzby ovplyvňujú nielen dopyt ale aj ponuku
Reagovala tak ako sa predpokladalo, keď v septembri v tomto roku zvýšila už po desiaty krát jej základnú úrokovú sadzbu na 4,5 percenta. Pre poriadok si pripomeňme, že USA je úroková sadzby od 5,25 do 5,5, v Británii 5,25 a v Česku 7 percent. Prečo ECB zvyšuje úrokovú sadzbu aj napriek poklesu inflácie na terajšie jednomiestne číslo, v prípade nás na 9,6 percenta? Narastajúce úroky totiž zvyšujú náklady všetkým, čo si potrebujú či už na predmet podnikania alebo domácnosti na kúpu nehnuteľností a ostatných predmetov dlhodobej spotreby, peniaze požičať. Keď je všetko drahšie, znižuje sa dopyt, klesajú aj ceny a mala byť aj inflácia. Čo je však horšie, že zvyšovaním úrokovej sadzby dochádza k hospodárskemu poklesu, ktorý môže byť jeden z dôvodov hospodárskej recesie, s čím sa dnes stretávame v Nemecku. Zvyšovanie úrokovej sadzby v ktorejkoľvek centrálnej banke má vplyv nielen na pokles dopytu z dôvodov ktorý sme vysvetlili ale aj na pokles ponuky, keďže podnikatelia z dôvodu rizika odmietajú čerpať úvery na rozširovanie ich predmetu podnikania. Či sa tým centrálny bankári snažia dostať do súladu dopyt ako aj ponuku podnikateľského sektora, nebudeme špekulovať. ECB trvalo dlho pochopiť, že na pokles inflácie majú vplyv nielen vyššie úroky na úvery, ale aj úroky na vklady, čo si bankoví klienti už určite všimli. Sú síce naďalej nižšie ako úroky na úvery, ale čo nám najviac vadí, že ich vyššie percento komerčná banka viaže na investovanie väčšej časti aj do podielových fondov, ktorým predovšetkým starší bankoví klienti menej dôverujú, čo z dôvodu potrieb investovania dočasne voľných peňazí na dlhšie obdobie je normálne. Čo septembrové zvyšovanie úrokových sadzieb zo strany ECB prinesie našej ekonomike pokiaľ ide o cenovú stabilitu a hospodársky rast, si počkajme aj v kontexte výsledkov predčasných parlamentných volieb, keďže od budúcej koaličnej vlády sa predovšetkým očakávajú konkrétne opatrenia na znižovanie deficitu verejných financií k HDP, ktorý bude v tomto roku jeden z najvyšších v eurozóne.
V hospodárení s verejnými financiami sme najhorší
Do konca tohto roku nepočíta ECB so zvyšovaním terajšej úrokovej sadzby, čo je dobrá správa nielen pre budúcu koaličnú vládu, keďže financovať tohtoročný deficit verejných financií nebude drahší, ale aj hypotekárnych a spotrebných úverových dlžníkov, keďže na ich splátkach nezaplatia viac. V hospodárení s verejnými financiami sme v rámci EÚ najhorší a tak sa právom očakáva s akými opatreniami príde budúca koaličná vláda tak, aby sa spomínaný deficit znižoval ročne minimálne o 0,5 až 0,8 percenta k HDP a preto nás bude zaujímať aj hospodársky rast meraný týmto ukazovateľom. V súčasnosti naša inflácia je na úrovni 9,6 percenta, čo je viac ako inflácia v Česku, ktorá je 8,5 percenta. Pričom medziročne vlani sme vykazovali infláciu 12,1 percenta a v Česku 15,1 percenta, čo znamená, že jej centrálna banka dokáže vyššími úrokovými sadzbami znížiť aj mieru inflácie rýchlejšie. Čo je pre infláciu v oboch bývalých štátnych súputníkov najhoršie sú ceny energií, ktoré sa podľa všetkého budú zvyšovať z dôvodu, že ropný kartel OPEC sa rozhodol znížiť dodávky ropy na svetový ropný trh predovšetkým preto, aby sa zvýšila cena za barel.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.