Po skončení sledovaného obdobia nás Národná banka Slovenska informuje, že ceny nehnuteľností sa u nás opäť zvýšili v priemere o pätinu a preto si aj kladieme oprávnenú otázku, prečo a dokedy. Dôvodov je viacero… nízke úrokové sadzby na hypotéky, narastajúce ceny stavebných materiálov a tiež zaostávajúca ponuka nových nehnuteľností oproti narastajúcemu dopytu. Dôvodom tohto nesúladu sú nielen chýbajúce nájomné byty, ale aj doteraz platný stavebný zákon, ktorý je brzdou rýchlejšieho stavebného konania. Jeho podstatou má byť viacero zmien ako zlúčiť všetky konania do jedného konania, ktoré sa navyše majú aj digitalizovať, presun výkonu právomoci stavebného úradu zo samospráv na štát, ako aj určitých jeho právomoci na projektanta.
Samosprávy sa právomoci nevzdávajú
Vo verejnej diskusii k týmto navrhovaným zmenám však počuť kritiku, čo sa predovšetkým týka k presunu kompetencií na štát, ktorého útvary nie sú na presun odborne pripravené, čo platí aj v prípade posilnenie právomoci projektanta, ktorý vraj viac bude naklonený stavebníkovi. Samosprávam sa nepáči zníženie doterajšej právomoci rozhodovať o výstavbe na svojom území a tak podľa všetkého, na konečnej verzii nového stavebného zákona bude nutné ešte popracovať medzi všetkými účastníkmi výstavby, ktorí sa podieľajú na všetkých jeho fázach. Ak sa to podarí tak, stavebný zákon určite prispeje k rýchlejšej výstavbe a teda k ponuke rezidenčných a komerčných nehnuteľností a s čím väčšina z nás počíta, aj k poklesu ich cien. O tom, že nový stavebný zákon po schválení spôsobí na trhu nehnuteľnosti zmätok sa počíta, keďže za posledných 50 rokov sa nič tak podstatného pri výstavbe nezmenilo, ako sa navrhuje v tomto novom stavebnom zákone.
Fixácia úrokov na dlhšie obdobie
Situáciu na trhu nehnuteľnosti okrem efektívnejšieho stavebného konania však ovplyvní aj cena peňazí, bez ktorých sa nehnuteľnosť nepostaví, ale ani nekúpi. A preto na začiatok treba povedať, že cena peňazí meraná úrokom sa v ďalšom období bude určite zvyšovať, čo podľa všetkého ovplyvní dopyt po bytoch. Na vyššie úroky doterajší hypotekárni dlžníci reagujú aj dlhším obdobím fixácie úrokov, z väčšinou doterajších 3 rokov až na 10 rokov, čím sa zvyšuje ich mesačná splátka, ale na druhej strane sa skracuje obdobie splácania, ktoré v mnohých prípadoch sa predlžovalo až do dôchodku. Ako to ovplyvní dopyt a tiež ich budúcu cenu, nebudeme špekulovať. Počkajme si teda ako bude fungovať v praxi už schválený zákon o nájomnom bývaní, spomínaný neschválený nový stavebný zákon a napokon na úrokové sadzby od ECB, ktorá doteraz na zvyšujúcu infláciu nereaguje.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.