Tento rok v sebe Európania počas preddovolenkovej koronavírusovej hystérie nakopili toľko napätia z bezmocnosti voči svojvôli protipandemického úradného harašenia, že sa ani na plážach Jadranu, Čiernomoria a v iných destináciách necítia uvoľnene. Čo ako by chceli, neodvažujú sa úplne pretínať spojenie s domovom. Jedni to nonšalantne pripisujú sprievodným znakom života v tzv. informačnej spoločnosti, iní, sebaspytujúci, plazivému podmaňovaniu digitálnou civilizáciou. Miera sledovania masmediálneho spravodajstva na displejoch chytrých telefónov je u oboch názorových skupín vysoká. Máloktorí dovolenkári si ich neberú so sebou do zahraničia a nechávajú doma. Nedokážu si predstaviť – obzvlášť mladšie vekové ročníky, že by ostali bezdrôtovo nespútaní. Častokrát si nevypínajú mobily ani na plážach a pri vstupoch do múzeí a katedrál prepínajú len funkciu zvukových upozornení do tichého vibračného režimu. Každé zachrčanie prístroja v nich aktivuje pavlovovský reflex okamžitého prechodu do stavu zvýšenej pozornosti. Majú pre to aj stručné apologetické jednoslovné vysvetlenie: tzv. multitasking.
Z anglického žargónu, ktorý pochádza z terminologickej kuchyne koncernu IBM, ho sociálni inžinieri preniesli pred polstoročím do vedeckej disciplíny psychológie človeka ako human multitasking. Má dokazovať, že aj ľudské bytosti dokážu vykonávať dve a viac činností naraz, i keď pri znížení nárokov na výslednú kvalitu. Na tlmenie či neutralizáciu následkov zvýšenej mentálnej záťaže human multitaskingu začala psychofarmakologická odnož farmaceutického priemyslu vyvíjať stimulanty. Programovanie digitálne gramotného nového človeka sa tak mohlo cynicky rozvíjať. Negatívne spätné väzby sa bagatelizovali a na dôsledné vyrovnávanie sa s napáchanými škodami sa čaká márne. Úloha, ktorú plnil farmaceutický komplex pri budovaní informačnej spoločnosti ako ťažiskovej etapy postindustrializačnej civilizácie, bola jednoznačná. Podľa pokynov manažmentu a predstaviteľov vlastníckych kruhov má farmaceutický biznis takýto prechod uhladzovať a uľahčovať. „Podpora informatizácie zo strany štátov je podmienkou ich ekonomického zapojenia do globálnej informačnej ekonomiky,“ uvádza Ministerstvo práce a sociálnych vecí Českej republiky. Rovnako hurá budovateľsky salutujú doktríne o formovaní digitálneho občana (digital citizen) aj orgány okolitých štátov. Inak to nie je ani v zemepisne vzdialenej, no digitálne blízkej Číne, Indii, Austrálii… Projekt výchovy a vzdelávania k digitálnemu občianstvu je medzivládne inštitucionálne podchytený, podporuje sa masmediálne a sponzoruje ho nadnárodný kapitál.
Autor: Patrik Sloboda
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.