Kandidát Rakúskej strany slobodných Norbert Hofer dostáva do druhého kola prezidentských volieb ťažkého súpera. Brusel.
Rakúsko prežíva v týchto dňoch a týždňoch malú revolúciu, keď voliči vyriekli minulý týždeň v prvom kole prezidentských voľbách jednoznačné Nie! politickej mašinérií dvoch strán, ktoré sa až na krátke prestávky striedajú pri moci už sedem desaťročí. Jeden a pol milióna občanov podporilo pri volebných urnách protisystémového Norberta Hofera. Vystrelili ho tak na prvé miesto v súťaži šiestich kandidátov o prezidentský post.
Na koho vsadil Brusel
Získal 35% hlasov a postúpil do druhého kola, kde sa stretne s druhým najúspešnejším súperom (21,34% hlasov), ktorý sa teší podpore systému, aj keď vystupuje ako nezávislý. Alexander Van der Bellen viedol desať rokov stranu Zelených a z predsedníckej funkcie odstúpil až na znak prijatia zodpovednosti za ťažké volebné straty v septembrových parlamentných voľbách 2008. Tento pôvodným povolaním akademik-ekonóm plnil všetko, čo od neho nadnárodný kapitál očakával. Za jeho úctyhodným zovňajškom pána profesora sa skrýva politický prospechár pritakávajúci na všetky tzv. požiadavky doby. Je na presvedčeným internacionalistom a hospodársky rozvoj svojej domoviny vidí v neoliberálnom a štátu škodiacom kontexte. Chváli Zmluvu o obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP), ktorou sa Spojené štáty chystajú podriadiť hospodárstvo Európskej únie svojim monopolom, považuje za správnu cestu vpred. Miera jeho zmyslu pre demokraciu a toleranciu však končí pri prvej zmienke o Slobodnej strane Rakúska (FPÖ), ktorá mu postavila do cesty do Hofburgu, prezidentského paláca, Norberta Hofera.
Ten deklasoval v prvom kole Van der Bellena, ktorý sa nechal počuť, že ako prezident by nedopustil vstup Slobodných do vlády, aj keby vyhrali o dva roky parlamentné voľby. Pomohol by tým oživiť na podnet transatlantickej vrchnosti dusivú inkvizičnú atmosféru z februára 2000, keď rakúski Slobodní vstúpili do spolkovej vlády a Brusel dal rakúsku vládu do politickej kliatby, keď ju uvrhol do diplomatickej izolácie. Rakúskych slobodných vtedy viedol charizmatický Jörg Haider, ktorého Brusel neprestával démonizovať ako xenofóba a neonacistu až do jeho tragickej smrti pri autonehode v októbri 2008.
Predstava rakúsko-maďarského tandemu desí eurokratov
Ohováračskú kampaň za Brusel proti 45-ročnému Norbertovi Hoferovi vedú prakticky všetky veľké mienkotvorné médiá. Vykresľujú ho ako krajného pravičiara a nehodnoverného nacionalistického populistu, ktorý vo vedie Rakúsko do medzinárodnej izolácie. Nadnárodný kapitál a jeho bruselskí technokrati chcú za každú cenu zabrániť vytvoreniu pevného stredoeurópskeho rakúsko-maďarského tandemu národných konzervatívcov Norbert Hofer-Viktor Orbán. Magnetizmus takéhoto dua by mohol pevne pritiahnuť na stranu Viedne a Budapešti aj Bratislavu v osobe premiéra Róberta Fica, ak sa plne uzdraví. Tým by sa zvýšila nádej na účinnú ochranu strednej Európy pred tohtoročnými očakávanými nájazdmi státisícov ázijských a afrických migrantov.
Predvolebná kampaň silne národne orientovaného N. Hofera do druhého kola prezidentských volieb, ktoré prebehne 22. mája, má Achillovu pätu. Potrebuje prefrázovať rétoriku, čo zvykne byť dvojsečnou zbraňou. Nezaobíde sa bez rozšírenia svojej voličskej základne a pritiahnutia dostatočne početného elektorátu odkojeného eurozväzáckou terminológiou z polit-marketingovej dielne stredopravých a stredoľavých strán. Musí citlivo zahrať na strunu obavám národa o smerovanie Európskej únie a strachu pred tohtoročnou inváziou migrantov. I súčasná čierno-červená vláda pripúšťa zopakovanie vlaňajšej kalamity, keď v Rakúsku ostalo 90 tisíc žiadateľov o azyl. Na druhej strane nesmie vyplašiť milióny Rakúšanov, ktorých Brusel mediálne spracoval dogmou o jedine správnom celoeurópskom riešení. Nemôže preto vstúpiť pred televíznymi kamerami do otvoreného konfliktu s eurokratmi z Bruselu, ktorí sa pokúsia to využiť proti nemu.