Pokiaľ chce byť bežný Nemec alebo Francúz nestranne informovaný o hrozbách pre slobodu a demokraciu v Spolkovej republike alebo v krajine galského kohúta a spolieha sa na vyváženosť domácich verejnoprávnych médií, čaká ho skôr alebo neskôr trpké prebudenie. Premenili sa na propagandistické hlasné trúby najhrubšieho zrna. Francúzi také niečo nezažili od skončenia 2. svetovej vojny pred vyše sedemdesiatimi rokmi. Počas obdobia studenej vojny (1946-1989) mali v stánkoch pluralitnú tlač. Protisystémový uhol pohľadu „z druhej strany barikád“, im nerušene sprostredkúval napríklad denník Komunistickej strany L’Humanité. I v Nemecku, rozdelenom na dva štáty, existovalo prínosná mediálna rôznorodosť. Signál kanálov západonemeckej televízie pokrýval značnú časť územia východného Nemecka (Nemeckej demokratickej republiky). Západonemecká vláda neblokovala vydávanie domácej marxistickej tlače, ani dovoz zahraničnej.
Z divochov prominenti
Na druhej strane bolo pred pádom Železnej opony kultúrno-hodnotové rozvracanie prostredníctvom neomarxistického predvoja v západnom Nemecku a v celej západnej Európe značne podceňované. Západoeurópska kultúrno-umelecká elita sa nechávala unášať avantgardou, čo prerážala bariéry „skostnateného systému“ a velebila tzv. nekonvenčné formy boja za spravodlivejší svet. Keď Andreas Baader, ktorý sa neskôr „preslávil“ ako ľavicový terorista a spoluzakladateľ skupiny Rote Armee Fraktion (RAF) (Frakcie červenej skupiny), zapálil s kamarátmi 2. apríla 1968 na protest proti vojne vo Vietname obchodné domy Schneider a Kaufhof vo Frankfurte nad Mohanom, pribehli im okamžite na pomoc sympatizujúci advokáti. Medzi nimi – citujem Wikipédiu – „Otto Schilly (neskorší minister vnútra) a Horst Mahler (neskorší člen RAF)„.
Výraznejším ľavicovým radikálom, ktorý hádzal v máji 1976 zápalné fľaše (to popiera), kamene (čo nepopiera) a vrhal sa do bitiek s policajtmi, bol Joschka Fischer. „„Ich hab gekämpft“ („Bil som sa“) priznal 8, januára 2001 v rozhovore pre týždenník Der Spiegel. Premýšľavý syn prisťahovalcov z Maďarska (boli maďarskí Nemci) počúvol rady sveta znalých a pustil sa do politického angažovania v hnutí za ochranu životného prostredia. známeho ako Die Grünen (Zelení). Cez tento politický výťah sa dostal v marci 1983 k poslaneckej stoličke v Spolkovom sneme a po dvoch rokoch k ministerskému kreslu v Hesenskom krajinskom sneme. V októbri 1998 zaujal post ministra zahraničných vecí Spolkovej republiky, čím dosiahol tento pouličný bitkár postavenie vicekancelára. Zotrval v ňom až do novembra 2005, keď vládnu červeno-zelenú koalíciu nahradila garnitúra súčasnej kancelárky Angely Merkelovej.
Vicekancelár a šéf nemeckej diplomacie Joschka Fischer o svojej násilníckej mladosti
Zdroj: týždenník Der Spiegel, http://www.spiegel.de/spiegel/
Prečo ANTIFA
Iná časť nemeckej radikálnej ľavice našla po páde Železnej opony a zjednotení Nemecka uplatnenie v neformálnej sieti militantných skupiniek ANTIFA. Vydáva sa dodnes za voľné zoskupenia bojovníkov proti fašizmu. neonacizmu a pravicovému nacionalizmu. Popri tom si ponechala tradičnú ľavicovú socialistickú agendu politického zápasu proti vykorisťovaniu a prehlbovaniu príjmovej nerovnosti. Aby neostala bokom, pridala k tomu tézy o zápase na ochranu životného prostredia. Chytrým taktickým ťahom bolo, že od neomarxistov prevzala ultraliberálny súborný programový arzenál na rozklad tradičnej spoločnosti. Do tejto širokej palety patria všemožné odrody všetky odrody promigračného multikulturalizmu a samozrejme globalizmus, feminizmus, genderizmus, atď.
Osobitnou črtou celosvetovej siete ANTIFA je bezohľadná agresivita pri pouličných protestných akciách. Česká organizácia ANTIFA sebaisto konštatuje na svojom portále www.antifa.cz toto: „Násilí chápeme jako jeden z prostředků boje proti fašismu, avšak snažíme se k němu sahat, až když je to nevyhnutelné.„
Antifa.cz o svojej ochote používať násilie
http://www.antifa.cz/content/
Globálna plutokracia, ktorá urýchľuje demontáž národných štátov, aby im presunula riadiace mechanizmy na nadnárodnú úroveň, nachádza v autonómnych štruktúrach nadnárodného hnutia ANTIFA užitočných idiotov. Nie sú v stave ozrejmiť si pojem fašizmus. Deklarujú neľútostný boj proti systému, ktorý za Mussoliniho éry zlúčil v Taliansku záujmy korporácii a štátu, aby preniesol takúto symbiózu o pol storočia neskôr na globálnu úroveň.
Zglajchšaltované korporačné médiá hlavného prúdu privierali dosiaľ oči nad výčinmi maskovaných skupiniek Antify, keď fyzicky napádali účastníkov konzervatívnych pronárodných demonštrácií a rozbíjali pri tom výklady, zapaľovali autá a hádzali Molotovove koktaile na všetko a všetkých, čo sa im stavalo do cesty. Sú bleskovo mobilizovateľní cez sociálne siete a tie im zatiaľ nevypínajú spojenie, hoci by mohli.
Pohár pretiekol
Jedno z najnovších vyvrheľstiev, ktorým vyvolali verejné pobúrenie, bolo fyzické napadnutie šéfa pobočky pronárodnej konzervatívnej strany Alternative für Deutschland“ (AfD) v Brémach Franka Magnitza. 66-ročný poslanec Spolkového snemu skončil s ťažkým zranením v nemocnici. Predstavitelia parlamentu a spolkový prezident Frank-Walter Steinmeier nemohli odignorovať tento zločin a museli odsúdiť napadnutie zákonodarcu. Stranícke vedenie AfD vydalo vyhlásenie, podľa ktorého išlo o atentát a vražedný čin spáchaný zrejme teroristami. Považujú to za prejav ľavicového terorizmu (Linksterror), za ktorým by mohla stáť ANTIFA.
Nemecké verejnoprávne médiá majú „v zásuvke“ viacero analýz a reportáží o brutalite militantnej ľavice, ale držia ich pod pokrievkou, pretože ANTIFA má mocných ochrancov na vysokých miestach nadnárodnej mocenskej pyramídy. Mimoriadne sa rozdivočilo v USA. Násilné pouličné akcie počas opakovaných demonštrácií proti prezidentovi Donaldovi Trumpovi ospravedlňuje potrebou bojovať i týmto spôsobom proti autoritárstvu. Dokým bude americký prezident hlásať zásadu uprednostňovania národných záujmov pred globálnymi („America First!“), pôjdu mu svorky Antify demonštratívne po krku.
V Nemecku ale Antifa vyvoláva neochabujúce pobúrenie. I Francúzom dvíha mandle vandalským pustošením a napádaním policajtov. V oboch susedných silnie averzia voči Antife a verejnoprávne médiá začínajú ju začínajú brať na paškál. Francúzsko-nemecká bilingválna verejnoprávna televízia Arte odvysielala v utorok analytickú reportáž nazvanú „Gewalt von links. Eine Bewegung zwischen Protest und Terror„, čiže „Násilie zľava. Hnutie na rozhraní protestu a teroru“. Repríza pobeží v nedeľu o 01.50 hod. Hoci titulu autori reportáže z vlaňajška napoly ospravedlňujú Antifu ako kritické sociálne hnutie, ktoré akoby sa nevedelo zmestiť do kože, predsa len sa divák dozvie čosi nad rámec obvyklého masírovania mozgov. Na YouTube sa reportáž dá vidieť na adrese https://www.youtube.com/watch?