Podľa publikovaných štatistických údajov za posledný štvrťrok minulého roka bol rast HDP v eurozóne 0,1%,, v EÚ 0,3%, na Slovensku 1,1 percento, s čím sa veru nemôžu „pochváliť“ ani najväčší obchodní partneri, ktorými sú Česko a Nemecko. Na raste HDP sa tento kráť nepodieľala najviac domáca spotreba ale čistý export, čo môže byť prekvapením keď vieme ako sa vlani zvyšovali predovšetkým mzdy zamestnancov štátnej a verejnej správy a všetky druhy aj dôchodkov. Prečo práve oni nevyužili ponúkanú príležitosť viac míňať vieme a síce si uvedomili, že čím viac budú míňať, tým viac sa bude inflácia zvyšovať a druhým dôvodom budú vyššie úrokové sadzby na vklady v priemere až na 3 percentá, čo nebolo viac ako 5 rokov a tak začali šetriť. Podľa všetkého urobili dobre, keďže úroky na vklady začali dnes postupne klesať. Či budú aj na úvery nevieme a keď budú tak určite o menej a klesajú úroky na vklady. S čím sme sa vlani najviac potykali bol vlaňajší deficit verejných financií HDP, ktorý sa v EÚ pokladal za najvyšší, z dôvodu čoho sa nám zvýšil aj verejných dlh na úroveň až 58 percent, čo je v stále podľa maastrichtských kritérií v norme. V tejto situácii však treba povedať, že priemerná zadlženosť v EÚ bola vlani na úrovni 82,6 %, eurozóny na úrovni takmer 90 percent, pritom zadlženosť Talianska, Francúzska Španielska, Portugalska, Belgicka a Grécka je vyššia ako ročne vyprodukované HDP. A tak pre väčšina z nás je nepochopiteľné prečo naša riziková prirážka je na emitované štátny dlhopisy vyššia ako v spomínaných členských štátoch EÚ.
Štátny rozpočet bez výdavkových limitov
Rovnako si kladieme oprávnenú otázku prečo ECB neznižuje úrokové sadzby, keď miera inflácie už v eurozóne atakuje jej dvojpercentý inflačný cieľ? Pre poriadok si pripomeňme, že keď jadrová inflácia bola pred niekoľkými rokmi na úrovni 3 percent, bola vtedy úroková sadzba ECB na nule a pritom kvantitatívne uvoľňovanie fungovalo na inej úrovni ako dnes. Z okolitých centrálnych bank sa len česká z dôvodu poklesu inflácie „odvážila“ znížiť úrokovú sadzbu len o 0,5 percenta, zatiaľ čo všetky ostatné sa odvolávajú na neklesajúcu jadrovú infláciu čo je inflácia bez cien potravín a energií, na ktoré majú ich úrokové sadzby ten najväčší vplyv. Prečo sa Česká národná banka tak rozhodla môžeme špekulovať keďže poklesom úrokovej sadzby sa znížil dopyt po českej korune, ktorá sa stala pre medzinárodných investorov menej atraktívna. O tom, že česká vláda sa tiež rozhodla konsolidovať svoje verejné financie sa vo všeobecnosti vie, rozdiel v porovnaní so slovenskou konsolidáciou je v tom, že Česi sa viac zamerali na zníženie výdavkov v českom štátnom rozpočte, zatiaľ čo slovenská konsolidácia sa viac týka zvyšovania príjmovej stránky štátneho rozpočtu. Iným problémom v našom štátnom rozpočte je stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá tvrdí, že štátny rozpočet na rok 2024 nebol prijatý v súlade s výdavkovými limitmi, čo vraj môže ohroziť čerpanie nenávratných peňazí z Plánu obnovy, čo by nebola pre nás dobrá správa.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.