Fiškálne opatrenia všetkých predchádzajúcich vlád sú príčinou kumulatívnych verejných dlhov k HDP, o ktorých sa menej píše asi aj preto, že sú pod úrovňou 60 percent, čo je o tretinu menej ako je priemerná zadlženosť eurozóny. Stále sa píše o vlaňajšom deficite verejných financií, ktorý sa pôvodne odhadoval na viac ako 6 percent HDP, aby sa napokon potvrdil na úrovni menej ako 5 percent, čo je viac ako priemer v eurozóne. Dôvodom tak vysokého ročného verejného dlhu boli vlaňajšia kompenzácia cien energií pre domácnosti, ktorá sa bude opakovať aj v tomto roku. Keď už hovorím v dlhoch, tak si pripomeňme že terajší dlh na druhej strane Atlantiku je viac ako 34 bilióna amerických dolárov, za každých 100 dní sa zvyšuje o jeden bilión, pričom ročne na úrokoch zaplatia americkí daňoví poplatníci 900 miliónov dolárov. Štátny dlh sa spláca emitovaním štátnych dlhopisov, ktorých výnos v prípade slovenských je na úrovni 3-4 percent, závisí od doby splácania, zatiaľ čo záujem o americké štátne dlhopisy začal ochabovať predovšetkým z dôvodu nastupujúcej de-dolarizácie americkej meny a väčšieho záujmu centrálnych bánk zvyšovať svoje devízové rezervy nakupovaním zlata.
Z budúceho smerovania únie máme obavy
Slovensku sa napriek vstupu do eurozóny nedarí približovať sa k európskemu priemeru životnej úrovne, dokonca v indexe prosperity sme štvrtý od konca, čo sa môže vysvetliť tak, že na starom kontinente patríme medzi chudobnejších. Koaličná vláda si nepriaznivú situácia vo verejných dlhoch uvedomuje a preto v predstihu pripravuje druhý konsolidačný balíček, ktorý sa podľa všetkého dotkne viac peňaženiek občanov. Môže to byť jeden z dôvodov prečo domácnosti už začali viac šetriť a menej míňať, s dopadom na pokles domácej spotreby a teda aj HDP o čom nebudeme špekulovať. Či to je dôvod prečo vláda uvažuje o možnosti ponúknuť občanovi investovať jeho dočasne voľné úspory aj do kúpy štátnych dlhopisov spolu s investovaním úspor druhého piliera, nebudeme ale predbiehať. Musíme si predovšetkým počkať na legislatívu, či výhodnosť investovania, čo nemusia byť len vyššie výnosy a úroky, ale trebárs aj nejaké daňové úľavy. Pred nedávnom sme si pripomenuli 20 výročie členstva v EÚ, ktoré môžeme hodnotiť pozitívne, ale čo bude ďalej, na to väčšina z nás pozerá s obavou, čoho dôkazom je odpor proti narastajúcej administratíve odtrhnutej od reality. Treba si priznať, že čoraz viac zaostávame za Ázijským kontinentom v inováciách a v investíciách ako aj v narastajúcej sociálnej nerovnosti. Súčasní európski vrcholoví politici zabudli, že EÚ bola po 2. svetovej vojne založená za účelom zachovania predovšetkým mieru, bezpečnosti a ekonomickej prosperity, ktoré z ich praktickej politickej činnosti akosi vyprchali. V lete nás čakajú voľby aj do európskeho parlamentu a preto by sa slovenskí voliči mali vážne zamyslieť koho a prečo budú voliť len maximálne dvoch zástupcov konkrétnej politickej strany, keďže tie tohtoročné sa pre budúce smerovanie starého kontinentu pokladajú za jedny z najdôležitejších.
V tejto súvislosti však treba voličom do európskeho parlamentu pripomenúť, že Európsky parlament už v marci tohto roku schválil presun kompetencií v rôznych oblastiach spoločenského a hospodárskeho života únie z úrovne národnej vlády na úroveň budúcej federálnej vlády, čo si však bude vyžadovať zmenu doteraz platnej Lisabonskej zmluvy ako aj v ostatných právnych náležitostí. O všetkom by sa rozhodovalo v Bruseli, čo si veru nikto z nás občanov nevie predstaviť.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.