V politike, najmä v tej vysokej na úrovni národných štátov a štátnych zväzkov, chýbajú vodcovské osobnosti veľkého formátu, požívajúce úctu a uznanie. Európania ich nenachádzajú v rezidenciách predsedov vlád a parlamentov ani v prezidentských palácoch, ba ani v zámkoch konštitučných monarchov. Azda len Maďari majú na čele svojho štátu osobnosť, ktorá skladá účty im, svojim voličom, a nie cudzím uchvátiteľským megaštruktúram.
Storočný Henry Kissinger
I tie však majú svoje vnútorné hierarchické vertikály moci, ktoré koordinujú formovanie dlhodobých trendov vývoja a diania vo svete. Týka sa to spoločensko-politickej, kultúrno-vzdelávacej, hospodársko-technickej a mnohých ďalších sfér. Dosiahnuť riadiace postavenie v ľubovoľnej z nich sa nedá ľahko ani rýchlo, obzvlášť nie vtedy, ak kandidáti nie sú na to pripravovaní, vychovávaní a vedení od útleho veku. Osobnosti, ktoré sa na zákulisných vedúcich pozíciách osvedčia, na nich zvyknú zotrvávať tak dlho, ako je to len možné. Bývajú totiž ťažko nahraditeľné z objektívnych dôvodov, ale i zo subjektívnych, pretože sú si vedomé svojich schopností a neradi odchádzajú na odpočinok, dokým vyslovene nemusia.
Moderná medicína stojaca mimo siete verejného zdravotníctva dokáže konať priam zázraky pri predlžovaní produktívneho života príslušníkov oboch zložiek elitných vrstiev. Hornú tvoria držitelia moci, ktorí sa nezaobídu bez služieb dolnej, pozostávajúcej z technokratov moci, najmä ak ide o osvedčených a rešpektovaných matadorov kalibru Henryho Kissingera. Rodák z bavorského Fürthu, emigroval ako 15-ročný aj s rodinou v máji 1938 do USA. Neprešlo ani päť rokov a počas vysokoškolských štúdií na newyorskej City College bol povolaný do armády. Tá mu umožnila stať sa 19. júna 1943 naturalizovaným občanom a prejsť k vojenskému spravodajstvu. To ho vyslalo do Európy, kde sa venoval pátraniu po utekajúcich gestapákoch. Gestapo je skratkou pre Geheime Staatspolizei, čo bola tajná polícia nacistického Nemecka. Kissinger sa špecializoval i na denacifikačnú činnosť, a keďže bol znalý domácich pomerov, rýchlo sa vypracoval na popredného – poeticky povedané – inžiniera ľudských duší, t. j. sociálneho inžiniera a odborníka na sociálne inžinierstvo. Patril medzi prvých špecialistov na prevýchovu nemeckého národa. Po návrate do USA ho čakalo ako talentovaného politického technokrata štúdium politických vied na Harvarde, kde aj získal doktorát. K pedagogickej činnosti na Harvardskej univerzite pribudla konzultantská činnosť – a to nie hocaká. Už v roku 1955 si ho vybrali za konzultanta Výboru pre koordináciu operácií Výboru pre národnú bezpečnosť (National Security Council’s Operations Coordinating Board). Takýto rýchly skok priamo do vnútra kuchyne štátnej mašinérie USA nasmeroval jeho kariéru do výšin, kam bežný smrteľník, navyše prisťahovalec, len zriedkakedy čo i len nahliadne. Kissinger mal výnimočné šťastie, že sa ukázal užitočným v turbulentnej dobe, keď britské impérium odovzdávalo štafetu dominantnej veľmoci Spojeným štátom. Transformácia Pax Britannica na Pax Americana prebiehala už od skončenia 1. svetovej vojny na viacerých úrovniach. Nový hegemón preberal po starom viacero dlhodobých civilizačných projektov, čo neraz zaväzovalo oboch, aby spoločne pokračovali v započatej činnosti i v nasledujúcich dekádach.
Pyšný Albión prenechával „americkým bratrancom“ nesmiernu zodpovednosť i za zvládnutie začleňovania mocenských elít z koloniálnych území v Ázii a Afrike do anglo-amerického a perspektívne do amerického usporiadania pomerov vo svete. Miesta v ňom sa museli hľadať aj pre staré európske rodové línie vrátane tých, čo ostávali bez dôstojného zastrešenia už od skončenia 1. svetovej vojny a rozpadu viacerých monarchií. Kissinger sa prejavil ako ideálny technokrat práve na tomto delikátnom poli v období, keď sa Washingtonu nedarilo kontrolovať Stalina, ktorý „fušoval Američanom do remesla“ a obral ich o vplyv nad pätinou sveta.
Skrotenie jadrovej energie, najprv v USA a o štyri roky neskôr v Sovietskom zväze, postavilo Londýn a Washington pred neľahkú úlohu viesť dialóg s mocenskými špičkami protivníka v záujme bezpečnosti všetkých. Kissinger sa ukázal ako veľmi schopný konceptuálny mysliteľ i praktik pri presadzovaní amerických záujmov vo svete.
Kráľovná Alžbeta II.
Z Londýna s ním na diaľku spolupracovala, keď to bolo v záujme spoločnej veci, mladá kráľovná Alžbeta II., ktorá nastúpila na trón vo februári 1952. Bola vzdelaná v umení vládnuť a jej zákulisný vplyv v Londýne z roka na rok rástol. Anglo-americké záujmy sa väčšinou prelínali vďaka organickému prepojeniu nadnárodného kapitálu na linke Londýn – New York.
AUTOR: Patrik Sloboda
