Záporná inflácia a úroky škrtia ekonomiku

· Čas čítania: 2 min.
Zdroj: Shutterstock

Eufória z poskytovania vládneho záchranného kolesa musí raz skončiť. Na začiatku pandémie sme mali deficit verejného dlhu k HDP pod 50 percent, pritom v najbližších dvoch rokoch ekonómovia prognózujú jeho zvýšenie až na 70 percent. V tejto súvislosti ale pripomíname, že spomínaný ukazovateľ závisí nielen od absolútneho rozdielu príjmov a výdajov, ale aj od vývoja makroekonomického ukazovateľa HDP, ktorého pokles už začal v druhej polovici roka a dnes je prepad niekoľkonásobne vyšší. Pokiaľ ide o narastajúci absolútny rozdiel medzi príjmami a výdavkami vo verejných rozpočtov, tak tento je spôsobený predovšetkým poklesom daní a odvodov a vyššími výdavkami nielen na zdravotnícke potreby, ale predovšetkým na financovanie spomínaného záchranného kolesa. Pokles HDP je spôsobený poklesom všetkých jeho zložiek, najviac domácej spotreby a zahraničného obchodu. Terajšia vláda hovorí o konsolidácii ekonomiky, pod čím sa rozumejú zásadné zmeny v daňovom a odvodovom systéme, v dôchodkoch, zdravotníctve a školstve, v štátnej a verejnej správe a pod., čo sú však obyčajne z politického hľadiska najťažšie realizované opatrenia vlády, ktoré môžu na konci volebného obdobia zmeniť budúce koaličné zoskupenie.

Riziko deflačnej špirály

Na záchranné vládne koleso bude dosť úverových ale aj garantovaných fiškálnych a menových peňazí, ktoré bude treba po niekoľkých rokoch aj splácať. Zatiaľ sa hovorí len o predpokladoch vracania peňazí a preto si dnes politici nerobia ťažkú hlavu. Problém si nerobia ani centrálni bankári, ktorí niekoľko rokov hovoria o inflačnom cieli 2 percentá, ktorý sa však v eurozóne nikdy nepodarilo dosiahnuť. Terajšia menová politika sa totiž robí so „slepými úrokovými nábojmi“, ale na druhej strane s obrovskými masami lacných a ničím nekrytých peňazí, ktorými sa ale infláciu, teda rast cien tovarov a služieb, nepodarilo zvýšiť. Nad infláciou akoby centrálne banky stratili kontrolu a navyše záporná inflácia a záporné úrokové sadzby už spôsobujú v ekonomike veľké problémy. Otvorene sa hovorí aj o riziku budúcej deflácie, s ktorou majú Japonci desiatky rokov svoje zlé skúsenosti. Terajšie úroky centrálnej banky totiž nemajú už kde klesnúť a tlačenie nových peňazí znižuje ich kúpnu silu a teda reálny príjem domácnosti a tiež ziskov firiem.

Centrálni bankári bez práce

Posledné rokovanie Rady guvernérov ECB potvrdilo doterajší impotentný stav v jej menovej politike. Úrokové sadzby ostávajú pri terajšej inflácii bez zmeny, aj pri posilňovaní eura voči americkému doláru. A tak „jedinou prácou“ centrálnych bankárov je pokračovať v bezduchom pandemickom programe nakupovania aktív a to až do skončenia koronakrízy, čo môže trvať večnosť. Či sa z týchto dôvodov budú naďalej zvyšovať ceny nehnuteľností a aktív, nevedia ani centrálni bankári.

Autor je ekonóm.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár